Oj ze Svin a z Lomnice, 3. dl

Autor: Mildi <(at)>, Tma: lechta, Vydno dne: 12. 08. 2018

VPrahe sa roku 1288 zaal silne uplatova vplyv krovny Guty, abiskupa Tobiaa na mladho Vclava, o smerovalo kpostupnmu mocenskmu prevratu, kedy Zviov brat Vtek zHlubokej stratil rad najvyieho marlka, kde ho vystriedal Albrecht zo Seeberku, funkciu praskho purkrabho zskal Zdeslav zo ternberka, ktor vystriedal Hroznatu zڞic (Zviovho zaa), funkciu podkomoho zskal Bene zVartemberka afunkciu najvyieho anka obsadil Jan zMichalovic. Najvym komornkom stle ostal Oj zLomnice audvora vidno aj Oldicha II. zHradce, ale dleit silov rady u neboli vrukch najbliej Zviovej rodiny.


Pokraovalo zhorovanie vzahu eskej achty kZviovej vtkovskej skupine, sved otom aj dokument zervna 1288, ktor hovor odojednan kompromisu pri arbitri medzi skupinou okolo Zvia zFalkentejna aPty zPotentejna ajeho priateov. Za Ptou stla skupina zpadoekch achticov oproti skupine, v ktorej boli Hroznata zڞic, Jindich zRomberka, Zdislav zo ternberka, Smil zNovch Hradov aOldich zHradce. Za arbitrov boli uren Albert zo Seeberku aZdislav zo ternberku (72).
Ako jeden zlenom Zviovej skupiny je uveden Smil zNovch Hradov, ktor nepatril medzi Vtkovskch predkov a pravdepodobne len zastupoval svojho neprtomnho otca Oja z Lomnice.
Zvi si svoju nov nevestu priviedol na hrad Svojanov, kde akal kedy mu Albeta porod diea alieho syna. Vtom ase u mal zakzan prchod do Prahy (formlne zdvodu kanonickch prekok ).
Prohabsbursk strana spodporou rmskeho kra zskavala oraz silnejie postavenie, mala vrukch tromfy, ktor ponkal rmsky kr: optovn priznanie kurfirstskho hlasu afunkcie rskeho anka pre eskho kra Vclava II. Zvi mohol ponknu len vzbu na uhorskho kra spochybnou povesou anespokojnou achtou. Rudolfovi Habsburskmu sa podarilo presmerova ciele eskej politiky od konfrontcie sRakskom namonosti expanzie voirozdrobenm piastovskm ( poskm ) zemiam. Zvi tak stratil vplyv a podporu zo strany mladho Vclava II.
Po smrti krakovskho vojvodu Leka ernho ( 30.9.1288 ) sa zaali medzi piastovkmi knieatami snahy ozskanie tohto vznamnho zemia. Medzi inmi sa vrazne aktivizoval Jindich IV. Probus, ktorhou aktivitou sa ctili ohrozen alie piastovsk knieat ahadali oporu ueskho kra, m sa otvrili dvere eskmu vplyvu. V lednu 1289 navtvili Prahu Kazimr Bytomsk, Bolek Svdnick vsprievode vojvodu Opavskho Mikula aolomouckho biskupa. Poda listiny z10. ledna sa vojvoda Kazimr poddal eskmu krovi Vclavovi II. azloil mu lnny hold (73). Tohto aktu sa zastnila za esk stranu vznamn skupina radnkov eskho krovstva. ZVtkovcov medzi nimi nachdzame len Oja zLomnice ako najvyieho komornka aOldicha II. zHradce (ak nertame biskupa olomouckho, ktor bol tie z rodu pnov zHradce ). Mocensk skupina Zvia zFalkentejna u bola vmenine aaj mnoh, dovtedy Zviovi naklonen pni, sa zaali prikla kprohabsburskej strane.
Vo vyie uvedenej listine je uveden aj Ottonis de Ylenburch (Oto zIlenburku), mensk achtic, ktor asi ponkal eskmu krovi aliu monos zahraninej expanzie, zisk zem vMiensku. Tto monos svisela so spormi vrode Wettinovcov po smrti markrabho Jindicha Jasnho. Jindich sa po smrti svojej prvej manelky, eskej princezny Anny, oenil sAlbetou zMaltic, ktorej pvod nezodpovedal rovni markrabch. Ich syn Fridrich Clemens bol po Jindichovej smrti pod tlakom starch bratov ( zprvho manelstva ), ktor nechceli uzna jeho dedisk nroky na zemie okolo Dran.
Asi zo strany rmskeho kra vzila idea ansledn ponuka, aby Vclav II. prevzal toto zemia aFridrich Clemens by sa stal lnnikom eskho kra, od ktorho by dostal vznamn zemie veskom krovstve. Ponkanmi majetkami malo by panstvo, ktor dostal Zvi zFalkentejna so synom Jekom po smrti krovny Kunhuty. Rudolf Habsbursk bol rozhodnut plne znii Zvia zFalkentejna azpozadia organizoval Zviov pd. Postupne submi zskaval na svoju stranu aj dovtedajch Zviovch spojencov, za podmienky e Zvia obetuj. Ostvalo len vymyslie ako odstrni nepohodlnho Zvia azska jeho majetky ( Svojanov, Polika, Landperk, ... ).
Zvi zFalkentejna bol po nvrate zUhorska na svojom sdle vSvojanove, kde akal na prod svojho alieho potomka. Urite ctil, e jeho postavenie sa zhoruje, ale podobne ako Pemysl Otakar II. plne nedocenil schopnosti konpircie rmskeho kra. Po naroden alieho syna hadal cestu ako mu zabezpei patrin postavenie ( bol syn uhorskej princezny ). Dobov sprvy naznauj, e plnoval pre mladieho syna vy titul spatrinm majetkovm zabezpeenm ( sdelom na Opavsku alebo Beclavsku ). Tieto jeho snahy znovu rozirovali rady jeho odporcov. Zvi plnoval posilnenie svojho postavenia ako sprostredkovate dobrch vzahov medzi uhorskm aeskm krom. Pre tento el chcel vyui krstiny svojho novonarodenho syna, na ktor chcel pozva eskho ako aj uhorskho kra. Vclav II. pozvanie formlne prijal, ale poiadal Zvia, aby priiel do Prahy adoprevdzal ho. Poda Charvtovej (74): Po prchode bol Zvia priatesky prijat Vclavom II. aj smanelkou. Ke sa kudn Zvi vracal zhradu do mesta priiel za nm posol, e kr snm chce ete hovori. Zvi sa smalm sprievodom vrtil do hradu. Nenaiel kra vpalci, ale dostal odkaz, e m s za krom do vee. Akonhle Zvi vstpil do vee dvere za nm zapadli ana prekvapenho Zvia sa vrhlo osem ozbrojench muov, vrtane troch jeho vagrov (75). Tto ho po boji nakoniec premohli avsadili do vzenia vo vei uvntornej brny.
Popis jednoznane ukazuje, e zatknutie Zvia bolo do detailu pripraven vspoluprci sniektormi jeho blzkymi. Poda kroniky Otakara trskeho pred zajatm Zvia, ho Vclav vtajnej rade obvinil zo spolovania suhorskm krom, ktormu chce odovzda esk krovstvo. Zastnen achtici odshlasili Zviovo zajatie za podmienky, e nebude ohrozen jeho ivot.
Nevieme i zrady na Zviovi sa dopustil aj samotn Oj zLomnice. Analzu nm zhoruje neznalos presnho dtumu, kedy bol Zvi zajat. Jedna verzia predpoklad prosinec 1288, in a zaiatok roku 1289 ( poda dtumu Zviovej svadby vUhorsku anslednej doby po narodenie dieaa ). Predpokladm, e zajatie Zvia prebehlo a po odvolan zradnckch funkcii Zviovho brata Vtka azaa Hroznatu zڞic, ktor bol predtm purkrabm praskho hradu (obaja za Zva nsledne odhodlane bojovali). Ostva otzka, i zajatie bolo ete pred 10. lednom 1289, kedy s skrom listinne doloen Oj zLomnice aj sOldichom zHradce alebo a tesne po tomto termne, kedy u nevystupuj vkrovskch listinch.
V zmluve Vclava II. sFridrichom Clemensem zo 6.nora 1289, ohadom vmeny majetkov, Oj ani Oldich nie s uveden medzi svedkami. Vo funkcii najvyieho komornka u vystupuje Hynek zDub, ktor spolu sOttom zIllenburku vyie uveden zmluvu aktvne pripravoval (76). Hlavn reisr Zviovho pdu Rudolf Habsbursk bol urite spokojn oom sved skutonos, e na prelome nora abezna ke sa vChebe stretol sVclavom aGutou, vrtil eskmu krovi rady rskeho anka akurfirsta.
Zvi sa vzpieral vyda poadovan majetky, ktor povaoval za nhradu majetku zdedenho po Kunhute. Vlete 1289 bol pravdepodobne vynesen rozsudok zemskho sdu, ktor odsdil Zvia kstrate hrdla amajetkov. Vtkovci obnovili boje hlavne proti rodu biskupa Tobiaa zBechyne, nakoko bol hlavou spiklencov. Na biskupovo intenzvne volanie o pomoc sa musel Vclav vrti zo Sliezska apomha brni mesteko Beneov, ktor napadol Jindich zRomberka (77).
Najbli Zviovi spojenci sapravdepodobne sa obrtili opomoc kuhorskmu krovi Ladislavovi avratislavskmu vojvodovi Jindichovi IV. Vclav musel naalej vojensky riei situciu vSliezku aposilova obranu Moravy. Rudolf Habsbursk mu poslal na pomoc svojich synov Rudolfa (v Prahe krtko na to zomrel) a rakskeho vojvodu Albrechta, ktor napadol hrad Falkentejn. Vtom ase zrove krovsk vojsko pod vedenm Mikula Opavskho, poda doporuenia Rudolfa Habsburskho, vodilo zajatho Zvia od jednho jeho prvrencami ovldanho hradu kdaiemu apoadovali tieto hrady vyda. Inak subovalo popravi vza Zvia. Tto stratgia sa darila a km neprili pod hrad Hlubok, ktor dral Zviov brat Vtek. Tento neveril vyhrkam ahrad nevydal. Nato Mikul Opavsk vydal prkaz popravi Zvia zFalkentejna.
Odboj Vtkovcov sa skonil, ke pravdepodobne Jindich zRomberka dojednal podmienky zmierenia (78), ale Zviovi bratia museli ziech ods.

Nemme iadne informcie i do odboja proti krovi sa zapjali aj lenovia naej landtejnskej vetvy. Nepostihla ich iadna strata majetkov anaopak vroku 1291 Vok zBorovan zasadal na zemskom sde (79). Pravdepodobne Oj zLomnice nechcel znovu riskova stratu zskanch majetkov, ako sa mu to stalo vprpade odboja proti Pemyslovi Otakarovi II. Musel opusti rad najvyieho komornka astiahol sa na svoje panstvo (Lomnica). Vboji proti krovi mu brnili aj rodinn vzby. Jeho svokor Mutina zKostolomlat bol stle sasou krovskho dvora amanelka jeho syna Smila Kunhuta zKuenringu bola vlastne neterou Vclava II. aMikula Opavskho. Oj vedel, kto bol hlavnm strojcom Zviovho atm aj jeho mocenskho pdu. Odvtedy til pomsti sa celmu habsburkovskmu plemenu.

Na obrzku niie je kltor vo Vyom Brode, kde bol pochovan Zvi zFalkentejna akr zjeho majetku, ktor bol kltoru darovan (tzv. Zviov kr):



Vodcom Vtkovcom sa vnasledujcom obdob stal Jindich zRomberka, sktorm spolupracovali aj lenovia landtejnskho rodu. Napr. ete vroku 1291 vRomberku Smil zNovch Hradov venuje patrontne prvo kostola vRychnove kltoru vo Vyom brode. Jednalo sa asi oiados zo strany Jindicha zRomberka, ktor vystupuje ako prv vrade svedkov aza nm s Jindich aVok zKrumluva (bratranci Zvia zFalkentejna, ktor sa odboja proti krovi nezastnili), Albert zo Stropnice aalia niia achta (80).
Poda listiy z 12. ervna 1293 Smil zNovch Hradov znovu s Jindichom zRomberka rieia majetkov spor o Hoice medzi Vyebrodskm kltorom aJindichom zKosovej Hory. Arbitrami sporu boli Sezema zLandtejna, Vok zWitigenawe aprizvan bol aj star pn Oj zLomnice (81).
Zuvedench prediktov vidno vtedajie prerozdelenie majetkov rodu. Oj so synom Smilom drali Lomnicu (mono stle aj Sviny ) a Nov Hrady, Vok dral Witigenave aasi aj Borovany, Sezema Landtejn, Nov Bysticu aalie menie panstv ako Kamberk (82).
Oj, mono aj vaka svojmu vysokmu veku, plne odovzdal potomkom riadenie majetkov, ktor drali, amlo sa politicky angaoval. Ale ako siln osobnos mal asi stle vplyv na ich rozhodovanie vdleitch situciach.
Ukrovskho dvora sa zVtkovcov darilo Oldichovi II. zHradce aJindichovi zRomberka. Ojov rod bol vstran a nedral iadny rad. Nvrat do krovskch funkci sa podaril Ojovmu synovi Smilovi a po roku 1298.

Po smrti Rudolfa Habsburskho si esk kr nenaiel dobr vzah kjeho synovi nsilnckemu rakskemu vojvodovi Albrechtovi apri vobe novho rmskeho kra pomohol zorganizova prekvapiv zvolenie Adolfa Nasavskho. Vroku 1298 sa stucia zmenila, ke saVclav nedokal splnenia subov od rmskeho kra Adolfa apriklonil sa znovu kAlbrechtovi. Zmena eskej politickej orientcie vprospech vojvodu Albrechta bola dohodnut na schdzkach vo Viedni, ktor zaali vnoru 1298, kde priiel Vclav II. spolu salmi dvoma kurfirstami. Za podporu zvolenia Albrechta za rmskeho kra mal esk kr dosta zemn zisky (Chebsko, Plsesko aalie hrady), ale dleitmi boli aj dohody ovzjomnej podpore rakskeho vojvodstva, uhorskho krovstva aeskho krovstva. Vo Viedni prebehli aj zsnuby syna Vclava II. sAlbetou dcrou uhorskho kra Ondreja III., im bol aj zruen slad Uhorska seskm panovanm vPosku (83). Nsledne as kurfirstov vyhlsila Albrechta Habsburskho za novho rmskeho kra apoksila sa presvedi dovtedajieho kra Adolfa Nasavskho, aby odstpil. Adolf sa nehodlal vzda krovskej hodnosti a veobecne sa oakvala vojensk konfrontcia medzi nm a rakskym vojvodom Albrechtom. Pravdepodobne ete na Viedenskch schdzkach bola dohodnut aj vojensk podpora Albrechtovi zeskej ako aj uhorskej strany. Boj ormsku korunu vyvrcholil vekm vojenskm aenm, ktorho sa na oboch stranch zastnilo mnoho rskych knieat aachty. aenie skonilo 2.ervna 1298 bitkou u, kde na strane rakskeho vojvodu bojoval aj kontingent 200 takoodencov pod vedenm Smila zNovch Hradov, ktor bol zaraden do bojovej zostavy spolu srakskymi jednotkami Albrechta Rakskeho (84).
Vbitke u Gllheimu chceli obe strany definitvne rozhodn kto zkoho. Dobov kroniky udzaj, e vbitke hrdinsky bojoval rytiersky krᾓ Adolf a km nestratil svoj vlastn ivot. Spomnaj aj hrdinsk as eskch jednotiek, Dalimil vsvojej kronike oVclavovej podpore Albrechtovi ao hrdinstve Smila uvdza:
Proti vrnch rad na sv hlavu vsadi vraha svho. O vrnch rad nerod tbti, i po Albrechtovi liud i stiebra slti. To bylo zjevn znamenie botieho syna rozhnvnie, te byl tak ohlpen smysl jeho, et za pietel jmiee vraha svho. Albrecht s echy krle skho Adolfa zabi. Kak s jml v tom boju Smil Ojieovic, i dnes mluvie vbi(85).
Predpokladm, e Smil zNovch Hradov bol vybran za velitea eskho kontingentu na zklade jeho vojenskch schopnost adobrch kontaktov srakskou stranou. Smila pre as vaen mohol ovplyvni resp. doporui Litold zKuenringu, ktor tie Albrechta Habsburskho vtomto vojenskom aen sprevdzal.
Smil bol za spen as vboji odmenen zskanm radu purkrabho vZnojme, vtom ase asi najvej pevnosti na rakskej hranici. Tak landtejnsk vetva znovu zskala as medzi vznamnmi krovskmi radnkmi.
Rmsky kr Rudolf Habsbursk dokzal predvdavmi politickmi krokmi napa svoje politick ciele aa ke tieto zlyhali, siahal po zbrani. Jeho syn Albrecht bol viac rana ne diplomat aksilovmu ntlaku sa uchyloval astejie.

Litografia z nhrobku Rudolfa I. vSpeyeri aobrzok peate jeho syna Albrechta I. (viditen podobnos v tvri)



Smil aj naalej spolupracoval sJindichom zRoemberka, sved otom aj jeho svedectvo na darovacej listine z12. dubna 1300, vktorej Jindich venuje svojej matke Hedvige dediny Plesberg, Stropnicu aEibenstein. Medzi svedkami okrem Smila s uveden aj Vok zWitigenave, Oldich zHradce, Oj zLomnice aVtek zWitigenave (86). Vlistine z25. prosince 1300 Smil zNovch Hradov predva dedinu Gerleithen Vyebrodskmu kltoru, priom klistine pripojili svoje peate aj Jindich zRomberka aSmilov brat Vtek (87).
Vlistine z25. ervna 1302 Smil zase realizuje predaj Vyebrodskmu kltoru, tentokrt polovicu trhu vStropnici adedinu Gerleithen. Klistine pripojili peate znovu Jindich zRomberka ajeho brat Vtek, ale u sprediktom zLandtejna (88).
Vpredchdzajcich listinch sa od roku 1300 objavuje Smilov brat Vtek. al syn Oja ze Svin aLomnice. Vtek bol vrazne mlad ako Smil, nakoko sa zmienky oom objavuj a od roku 1300, meme preto odhadn, e sa narodil pred rokom 1285. Vek vekov rozdiel bratov vedie kvahe, e Oj mal dve rzne manelky. Sprvou sa mu narodil syn Smil sdruhou syn Vtek (je mlo pravdepodobn aj ke nie vylen, aby vstredoveku mala ena asov odstup medzi demi viac ako 15 rokov). Nevieme, i vlistine zroku 1287 spomnan Ojov manelka Stezka bola jeho prvou alebo druhou manelkou.
Ojov mlad syn Vtek vroku 1300 pouval predikt zWitigenawe, ale vroku 1302 u aj predikt zLandtejna. Landtejn aNov Bystici zdedil po bratrancovi Sezemovi zLandtejna, ktor asi krtko predtm zomrel. Kee existovali aj bli Sezemovi prbuzn, deti jeho brata Voka (Oj, Jaroslav, Sezema a Ludmila), meme predpoklada, e predtm dolo knovmu majetkovmu prerozdeleniu. Vokove deti asi za odstpenie dedistva po Sezemovi zskali Sviny aalie majetky vich okol.

Posledn znma listina, kde je uveden Smil zNovch Hradov je z8. prosince 1303, kde vBrne Vtek zo vbenc zamiea pvodn veno jeho manelky Perchty ( sestra Zvia zFalkentejna, vdova po Jaroslavovi zo ternberka ) obec Potky za Moravany. Ako svedkovia s menovite uveden Jindich zRomberka najvy komornk esk, Tobia zBchyne najvy krovsk marlek, Oldich zHradce purkrab na Brumov, Filip zPerntejna purkrab vHodonne, Vikard zPolnej purkrab vBrne, Protiva zDubravc moravsk ank, Smil de Gretzeen purkrab na Znojm (89).
Zlistiny vidno, e Vtkovci znovu zskali vysok krovsk rady. Oldich zHradce aJindich zRomberka mali siln dveru uVclava II. Oldich zHradce, dlh roky bez dedia, uzavrel sVclavom II. zmluvu, ktorou po svojej smrti venoval eskmu krovi svoje majetky, pokia zomrie bez dedia. Za to dostal od kra doivotne kuvaniu alie majetky na Morave. Pred zmluvou seskm krom odkzoval Oldich svoje majetky Jindichovi zRomberka, ale nov zmluva toto prpadn dedistvo ruila.
Predpokladm, e Vclav II. sa vzdal odmrt po Budivojovi aVokovi zKrumlova vprospech Jindicha zRomberka, aby mu vykompenzoval stratu prpadnho dedistva po Oldichovi II. zHradce.
Vtomto obdob skonili priatesk vzahy Vclava II. sAlbrechtom Habsburskm, Rakskym vojvodom armskym krom. U neila jeho prv manelka Guta, ktor by ehlila ich nezhody. Vclav rozvjal aj mocensk expanziu do Poska, na ktor si robil nrok aj na zklade svojho druhho manelstva sElikou Rejkou. Vaka zsnbeniu jeho syna Vclava III. sdcrou Ondreja III. bol tento jedin jeho syn zvolen asou uhorskej achty za kra, kde vystupuje ako Ladislav V. Ppe Bonifc VIII. presadzoval na uhorsk trn Karola Roberta zAnjou. Aby oslabil Vclava II., posiloval jeho sperov vrtane Albrechta Rakskeho. Vznikla proti eskmu krovi siln koalcia na ele sAlbrechtom. Vclav II. musel odvies svojho syna znestabilnho Uhorska azaa organizova obranu eskho krovstva. Albrecht Habsbursk najprv vyhlsil nad Vclavom rsku kliatbu ansledne vdruhej polovici roka 1304 zorganizoval proti echm siln vojensk vpravu, ktorej cieom bolo hlavne ovldnutie bohatch nlezsk striebra pri Kutnej Hore. Hlavn nepriatesk voje tiahli zdvoch smerov, na Moravu vojsko Karola Roberta spolu srakskami jednotkami Albrechtovho syna Rudolfa asamotn Albrecht viedol jednotky znemeckej re najprv do Linzu ansledne cez Freistadt do junch iech, kde sa jeho jednotky utborili vblzkosti Budejovc.
Vtejto dobe sa ukzala dobr politika Vclava II. voi Vtkovcom, ktor napriek oakvaniu Albrechta sa jednoznane postavili na stranu svojho kra. Proti vojenskej invzii postavili pevn zseky od Kunaku cez Landtejn aBystici apreto rakske jednotky museli zvoli cestu cez Weitru a Gmund, km sa dostali vzi kBudejoviciam (90). Albrecht oakval veku rytiersku bitku, vktorej poraz slabie esk vojsko ajeho spojencov, ale esk strana sa bitke vyhbala aspoliehala na prchod zimy azsobovacie problmy tonkov. Albrechtovi neotvorili brny iadne mest ahrady, preto sa rozhodol postupova na Kutn Horu, kde chcel zska najm miestne nlezisk striebra. Kutn Horu datne brnili jednotky Jindicha zLip aJna zVartemberka anealeko vykvali esk aspojeneck jednotky, ku ktorm sa stle pridvali alie jednotkami eskch pnov. Albrechtovo vojsko uKutnej Hory zaala nii revn infekcia abliaca sa zima mu spsobovala oraz vie akosti. Zaal sa rozklad Albrechtovho vojska, ktor prestvalo by schopn boja apreto Albrecht musel da prkaz na stup ziech. stup sa miestami menil na tek, nakoko ho neustle ohrozovali esk prenasledovatelia, o spsobovalo Albrechtovmu vojsku vek straty. Samotn znane zaden Albrecht sa musel na najbliie obdobie vzda ance zopakova vpravu proti Vclavovi II. Ani na eskej strane nebola dobr situcia, vyerpan Vclav II. umieral na suchotiny akrovstvo bolo tie silne zaden. Realista Vclav II., vpredtuche svojej smrti, zaal vyjednva sAlbrechtom podmienky zmierenia, aby jeho nesksen syn mal uahen situciu pri nstupe na trn.
Pred svojiu smrou Vclav II. povolal ksebe zstupcov cirkvi aachty, od ktorch iadal sub, e uhradia dlhy krovstva (91). Medzi zastnenou achtou je uveden aj Vtek zLandtejna.
Poda zvyklost, by mal pri takomto vznamnom akte landtejnsk lniu zastupova najstar aktvny len rodu Smil zNovch Hradov. Smil sa u nsledne neobjavuje vspoloenskch amocenskch udalostiach eskho krovstva, kde ho vystriedal jeho mlad brat Vtek zLandtejna. Smil je uveden a na jese vroku 1317, v kltore vZwettli, kde je spomnan so svojm, pravdepodobne erstvo enatm, synovcom Vilmom zLandtejna (92).
Zd sa, e chrabr bojovnk Smil zNovch Hradov sa stiahol zverejnho ivota do strania kltora. Nevidme ho vo vtkovcami oblbenom kltore vo Vyom Brode alebo vSezimovom st, ale je aktvny v kltore vZwettli, zko spojenom srakskym rodom pnov zKuenringu. Aj manelka jeho synovca Vilma zLandtejna pochdzala ztohto rodu, priom po matke bola vzdialenou prbuznou Habsburgovcov. Nevieme o viedlo Smila sa stiahnu zverejnho ivota, i to bola nejak rodinn tragdia, vitky svedomia za as na smrti pomazanho rmskeho kra Adolfa Nasavskho, nechu i vo svete plnho drancovania alebo len jeho siln nboensk ctenie.
Vtek zLandtejna prevzal vedenie rodu, priom zhadiska chrabrosti sa plne vyrovnal svojmu bratovi Smilovi, o viackrt predviedol. Vtek vtomto obdob zko spolupracoval sJindichom zRomberka. Sved otom aj zznam, e asi vroku 1306 vyhnali zrychty veskch Budejoviciach kutnohorskho urbra Mikula Klarisa (93).

Po smrti Vclava II. avrade Vclava III. si esk achta na zemskom sneme, vypsanom na 22. srpna 1306 vPrahe, volila novho panovnka. Medzi prtomnou achtouiech je uveden aj Oj zLomnice aza achtu zMoravy je uveden Vtek zLandtejna ( pravdepodobne vtom ase purkrab Znojemsk ). Vprotihabsburskom tbore figuruj hlavne Bavor zo Strakonc, Vilm Zajc zValdeka, Oj zLomnice avolii zPlzeskho kraja (94). Pri vobe sa vina priklonila na stranu Jindicha Korutanskho, manela Anny dcry Vclava II.
as starukho pna Oja na volebnom zhromaden ajeho jednoznan protihabsbursk orientcia sved, e u asi znane vetch star pn si dal t nmahu prs do Prahy a vyuil monos vrti Habsburkovcom svoje dlhy, stratu svojho radu aodstavenie jeho rodu na viacero rokov do zadia.
Cez Cheb do iech svojskom vtrhol Albrecht Habsbursk, ktor sa odvolval na svoje prvo rmskeho kra uri komu pripadne esk krovstvo ako odumrel lno. Za nstupcu uril svojho syna Rudolfa, panujceho vRaksku. So svojim vojskom sa utboril pri Lounch azaal vyjednva ( podplca ) eskch pnov, aby ich zskal na svoju stranu. Jindicha zRomberka zskal prisbom vrtenia hrabstva Rabs. Jindich Korutansk uiel pred rmskym krom Albrechtom ziech aza novho eskho kra Albrecht presadil svojho syna Rudolfa nazvanho Kae. Albrecht, pravdepodobne vznalosti slabho zdravia svojho syna, chcel za kad cenu poisti esk korunu pre svoj rod. Preto prikroil kzkernej hre, ke priiel aj sviacermi rskymi knieatami do Znojma, kde pozval aj esk achtu acirkevnch hodnostrov. Tu mu jeho syn Rudolf symbolicky odovzdal esku korunu. Albrecht ako rmsky kr odovzdal 18. ledna 1307 lnne praporce nasp nielen Rudolfovi ale vetkm svojm synom, tm im malo by zabezpeen nslednctvo. Nsledne si nechal podpsa viacer listiny potvrdzujce habsbursk nrok na esk korunu, priom ich podpsanie znovu doprevdzalo obdarovanie / podpolcanie viacerch vznamnch pnov (95). Rudolf, nebol ako esk kr uznvan asou achty zo zpadnch iech aPlzeska (vrtane Oja zLomnice), ktorej predstaviteom bol Bavor zo Strakonc (96). Proti nim sa zaala vojensk vprava, priom Rudolfovo vojsko zamierilo pokori hlavne pna Bavora. Krovsk vojsko, vktorom mal vznamn vplyv Jindich zRomberka, obkilo Bavorovo mesto Horaovice. Po dlhom obliehan sa Bavor zo Strakonic rozhodol podda Rudolfovi Habsburskmu apriiel do jeho vojenskho stanu. De predtm 3.ervna Rudolf Habsbursk zomrel, pravdepodobne na uplavicu. Rudolfovi naklonen esk achta vkrovskom stane pod Horaovicami zinscenovala pri slabom osvetleni rokovanie su mrtvm krom, kde sa Bavor zo Strakonc poddal azrove odstpil Jindichovi zRomberka Zvkov. Zvkov dostal Jindich do zstavy ako zlohu za Rabs, nakoko toto panstvo mu nemohli Habsburkovci vrti, lebo ho obdral raksky achtic tefan zMassau. Tento akt potvrdili Jindich zSchaumberka, Tobia zBchyne aAlbrecht zo Seeberka (97).
Romberka mal asi aj prostrednctvom svojho prbuznho Jindicha zo Schaumberka siln vplyv na kra Rudolfa. Pravdepodobne prve Jindich zRomberka zitne smeroval vpravu hlavne proti majetkom Bavora zo Strakonc. Rudolfovo vojsko mono nesmerovalo proti Ojovi vaka tomu, e u neil alebo preto, e za hlavu rodu bol u povaovan jeho syn Vtek. Od roku 1308 u neevidujeme Oja ze Svin aLomnice viadnom dokumente alebo kronike. Asi ete vroku 1307 skonil svoju dlh abohat ivotn p. Jeho protihabsbursk smerovania ale prevzal jeho syn Vtek, purkrab na Znojme.
Po smrti kra Kae pretendent na esk trn Fridrich Habsbursk prekroil moravsk hranicu ana jeho prekvapenie mu neotvorilo brny mesto Znojmo, kde len nedvno prebehlo holdovanie jeho rodu. Mesto pevne drala vrukch posdka purkrabho Vtka zLandtejna (98). Fridrich svojskom pokraoval alej na Moravu. Kde mu Moravsk zemsk obec predloila poiadavky, ktor on neprijal. Rozhodovala aj esk zemsk obec, ktor snemovala vPrahe vdome biskupa Jana IV. zDrac. Jednanie bolo pln vni, ktor vyvrcholili zavradenm Dobea zBchyne, ktor presadzoval povolanie Habsburka na esk trn. Jeho smr odtartovala spontnne likvidovanie prohabsburskch strankov aesk achta sa odklonila od Habsburkovcov apovolala na trn Jindicha Korutanskho. Bolo to odvne rozhodnutie, nakoko Albrecht Habsbursk trestal odpor tvrdou rukou. Aj vodca Vtkovcov Jindich zRomberka sa priklonil na korutnsku stranu, ke mu Jindich Korutansk potvrdil zisk Zvkova apodliehajcich majetkov listinou z13. z 1307. Vten ist de Fridrich markrab Mensk potvdil nhradenie kd Jindichovi zRomberka aVtkovi zLandtejna, spsoben Fridrichom vojvodom Rakskym (99).
Habsbursk jednotky sa usadili medzi Kutnou Horou aKolnom odkial napdali okolit kraj. Kutn Horu znovu brnil Jindich zLip aAlbrechtovi sa znovu nepodarilo ju doby. Kee prichdzala zima, stiahla sa hlavna as Albrechtovcha Rudolfovch vojsk cez Moravu nasp do Rakska. Ich cesta viedla popri Znojme, ktor landtejnak posdka znovu nevydala. Obe znepriatelen strany sa chystali na boj nasledujci rok. Situcia ale dopadla inak. Vmji 1308 bol rmsky kr Albrecht zavraden svojim synovcom Jnom ( eskm ) ajeho pomocnkmi vo vajiarsku vblzkosti rodovho hradu Habichtsburgu. Habsburgovci museli riei otzky nslednctva na rmskom trne apreto sa 14. srpna 1308 vZnojme dohodli sJindichom Korutnskym aFridrichom Habsburskm, ktor uznal Jindicha za ekho kra, priom Jindich sbil vyplatiti Fridrichovi 45.000 hrivien striebra. Kee takto obrovsk obnos nemal Jindich kdispozcii, dal Frichovi do zlohy viacer moravsk mest, vrtane Znojma. Na zmluve je ako svedok uveden taktie Vtek zLandtejna (100).
Vtek prestal by nsledne purkrabm vZnojme, ale pravdepodobne dostal za zsluhy panstvo hrad Hlubok. Nie s otom iadne dokumenty preto nevieme, i dostal len funkciu purkrabho alebo dostal panstvo Huboka aj do zlohy na pokrytie kd, ktor utrpel vboji sHabsburkovcami.
Vtek vrokoch 1309 a1310, pri bojoch oPrahu (101), preukzal svoju bojovnos aodvahu, zdeden po svojom otcovi Ojovi, priom sazaal politicky orientova na skupinu okolo Jindicha zLip. Vboji proti Jindichovi Korutnskemu sa zaradil do prolucemburskej skupiny apoloil zklady aliemu rozvoju landtejnskho rodu.

Oj ze Svin a Lomnice dokazl za svoj dlh ivot (doil sa viac ako 70 rokov) vybudova irok majetkov zkladu svojho rodu apresadil landtejnsk vetvu Vtkovcov medzi rozhodujce pansk rody danej doby. Jeho bojovnos avodcovstvo boli veobecne znme apreto kronikri pri opise hrdinskch inov jeho synov Smila aVtka niekedy pridvali oznaenie Ojovic, aby neznalm upresnili ich vzbu na vtej dobe stle slvneho otca.
Oj bol typick drav rytier stredoveku, ktor si poas svojho politickho ivota vyskal koketovanie snajvyou svetskou mocou, ale aj pdy, ktor ho nikdy nezlomili. Preukzal okrem bojovnosti aj budovatesk, ekonomick ako aj organizan schopnosti, vaka ktorm pripojil sp keskmu krovstvu viacer majetky azemia.
Aj ke je Oj ze Svin aLomnice sasnej eskej verejnosti menej znmy, urite patr do galrie zaujmavch osobnost eskho krovstva.


Pouit zdroje adopujce informcie:
72) RBM II, str. 1007-1008, . 2323
73) RBM II, str. 628-630 .1466
74) Kateina Charvtov Vclav II. Krl esk apolsk, vydavatestvo Vyehrad 2007.
75) Charvtov zrove uvdza, sodvolanm sa na Otakara trskeho, e zajatia Zvia sa dajne zastnili traja jeho vagrovia. Z rznych prameov poznme nasledujcich Zviovch vagrov: Detricha Spatzmana, Hroznatu zڞic aVtka zo vbenic. Detrich Spatzman nsledne figuruje vo vysokch krovskch funkciach amohol profitova zo zajatia Zvia. Hroznata naopak a do konca bojoval za Zvia. Vtek zo vbenic bol pozdejie krovskm marlkom na Morave, ale zisk tejto funkcie nevieme podmieni zajmanm Zvia. Kronikr teoreticky mohol omylom kvagrom zaradi ajzaa Zvia, Jindicha zLichtemburka. Tento sce prepadol Zvia, ke iiel po nevestu do Uhorska, ale na Zviovom zatknut vbec ni nezskal. Graebner vdza, e Zvi sa nsledne (po prepadnut) zmieril sJindichom tak, e mu dal za manelku dcru zprvho manelstva. Tm sa ale strca jedna z predpokladanch prin predchdzajcho Jindichovho toku - prpadn zlos znedostatonho vena.
Autor informcie otroch Zviovch vagroch asi len chcel zvi dramatinos udalosti alebo zvrazni, e na Zviovom zajat sa podielali viacer jeho prbuzn.

76) RBM II, str. 630 - 633 .1467
77) Vratislav Vanek - VDZK III. str. 411 412
78) Vratislav Vanek - VDZK III. str. 414
79) Balbins verzeichnis der grossern und kleinern Reichsbeamten als Vorlesung. XI Heft A, str. 66. Balbin uvdza pre rok 1291 medzi prsediacimi na zemskom sde aj Wok de Borovia. Vok pravdepodobne nahradil na zemskom sde svojho strka Oja. Balbn uvdza Oja ako Hogerus summus camerarius vroku 1287, hne ako prvho medzi Assessores judicii
80) RBM II, str.669, .1559
81) RBM II, str.696, .1623
82) RBM II, str.1052, .2439: Niekedy po roku 1280 Sezema zLandstejna (Zezeme de Landsteyn) zastavuje do zlohy na 3 roky za 3000 hrivien striebra svoju tvrdzu Kamberk miestnym meanom sprednostnm prvom sptnho vkupu.
Archiv fr Kunde sterreichischer Geschichts-Quelle, zvzok 29 uvdza pod polokou CXXXII. tento obchodn akt spoznmkou: Im Wiener Codex hat die Urkunde das datum Ao. Dominice Inearnationis 1287
83) V. Vanek - VDZK III. str. 444
84) J.F. Aplhons Mcke: Albrecht I. Herzog von Oesterreich und Rmischer Knig, Gotha 1866, str. 83.
85) Podobn opis priebehu bitky nie je jednoduch zostavi, napriek mnohm dobovm zdrojom. Vieme, e bitka bola vyerpvajca a prebiehala vo viacerch fzach od 9. a do 15. hodiny popoludn. Obe strany vytvorili 3 bojov ky, priom na strane vojvodu Albrechta, vdruhom ku, bojovala aj esk jednotka. Pri strete, kde sa stretli druh ky speriacich vojsk dolo skoro kosobnmu stretu rakskeho vojvodu Albrechta srmskym krom Adolfom.
Fritz Trautz v Studien zur Geschichte und Wurdigung Konig Adolfs von Nassau zroku 1965 uvdza, e po tomto strete museli spolubojovnci otrasenho Adolfa Nassavskho vyviest zboja aoetrova. Nsledne potom sa Adolf znovu rozhodol zapoji do alej etapy bitky, ale asi pre jeho zranenie na hlave, nebolo mon mu nasadi prilbu. Na nechrnen hlavu dostal smrteln der, ktormu podahol.
Kroniky presne neuvdzaj ako sa vbitke vyznamenal Smil zNovch Hradov. Pre doptraniu me pomc znovu Alfonz Mcke so svojim dielom, kde na strane 86 opisuje jeden zo stretov tejto bitky. Uvdzam preklad tejto asti textu zneminy (sktorm mi pomohol pn Tom Sobihard):
Ale aj vojvoda Albrecht viedol osobne centrlny oddiel do boja, teraz nemohol chba vrozhodnom okamihu, aby svojou prtomnosou oivil odvahu bojovnkov aaby vyvil Adolfovu osobn as vboji. No nepustil sa tak vemi, aby ako Adolf vdivokej bojachtivosti napadol prvho vhodnho nepriatea azvalil ho na zem. Krov me stralivo besnie proti nemu stojacim echom, pretoe nevie hne njs vojvodu. No ochvu pad zranen aj so svojim, vspodnej asti bodnutm ttoom, kzemi. Vyerpanho anapoly bezvedomho kra odviedli jeho vlastn, aby sa nechal vtbore obviaza aaby si nechal nasadi nov zbroj. Samozrejme, tento neastn incident nemohol prispie kzveniu dvery Adolfovch plukov, ktor je tak podstatnm prvkom kdosiahnutiu vazstva.
Uveden dielo pna Mckeho bolo napsan na oslavu rodu Habsburkovcov, preto me by tendenn, ale dovouje nm hypotzu: esk kontingent odrazil priamy tok Adolfa Nassavskho, priom tento utrpel zranenie hlavy, vaka ktormu nemohol pokraova vboji snasadenou prilbou, avalom bitevnom strete zomrel na nsledky deru do nekrytej hlavy. Dobov zdroje uvdzaj, e smrtiaci der vykonal aksi Raugraf Georg.
Meme kontatova, e rmsky kr Adolf Nasavsk nezomrel priamo na nsledky bojovvo stretnutia seskm oddielom, ale tento oddiel prispel kvazstvu vznamnm spsobom. To potvrdzuje aj Palack, ktor v Dejinch nrodu eskho II. na str.146 uvdza: Pravilo se, e krozhodnmu vtzstv Albrechtovu toho dne pispl nad jin pn esk zrodu Vtkovcu, Smil Novohradsk, syn Ojie zLomnice, nkdy nejvyho komornka eskho.
86) RBM II. s. 798, . 1857. Vsamotnej listine je ako svedok uveden aj witigen von wingenowe von wytingowe sevidentnou opravou textu vslove wingenowe. Pisr mal problm spresnm oznaenm prediktu Ojovho mladieho syna Vtka.
87) RBM II. s. 802, . 1867
88) RBM II. s. 832, . 1932
89) RBM II. s. 852, . 1982
90) Vratislav Vanek - VDZK III. str. 471, Jozef usta vknihe Posledn Pemyslovci ajejich dedictv, vydanej v Prahe roku 1917, na str. 412, uvdza, e rakske vojsko, pod vedenm Albrechtovho syna Rudolfa, muselo si vstup do iech prerazi po podrun stezce zemsk, vedouc pes zbo novohradsk. A zaiatkom jna sa podarilo rakskemu vojsku prs do spolonho tbora uBudejovc, priom predtm vyplili podhradie novohradsk, ale samotn hrad nedobyli.
91) Vratislav Vanek - VDZK III. str. 474 475, Jozef usta: Posledn Pemyslovci ajejich dedictv, VPraze 1917, str. 435 92) Posledn informcie oSmilovi mme zroku 1317 v Kalendariun Zwetlense str. 690, kde je uveden Vilm (zLandtejna) ako za fundtora kltora (Litold I. zKuenringu) ajeho strko Smil, syn Oja.
Smil zNovch Hradov uveden vlistine zroku 1328 (32) je asi rovnomenn syn Smila avnuk Oja. VKalendriu sa pre rok 1318 uvdza aj frater Hermannus, pochdzajci zrodiny pnov zLandtejna, ktor vtej dobe il chvlyhodne ako mnich vkltore okolo 63 rokov. Informcia omanelstve Ojovho vnuka Vilma zLandtejna sElisabeth dcrou Litolda zKuenringu aAgnes zAspergu, prbuznej Habsburkovcov, ukazuje na paradox, ke Ojov vnuk mal za manelku prbuzn nenvidench Habsburkovcov. Pre duu pna Oja mohla by zadosuinenm aspo skutonos, e tto Vilmov prv manelka Elisabeth zKuenringu bola zrove prbuznou svtej Albety, po ktorej aj dostala meno.
93) RBM III. s. 209, . 509. Vtejto listine z24.ervna 1319 Jn Lucembursk vracia Mikulovi Claricovi rychtu vBudejoviciach, zktorej ho vyhnali Jindich zRomberka aVtek zLandtejna po mrt Vclava II. (pravdepodobne niekedy okoloroku 1306).
94) B. Dudik: Mhrens Allgemeine Geschichte Band XL, BRUNN 1866, I. Buch Mhren unter verschiedenen Regenten, 1306 13010,.Pn Dudk na str. 8 uvdza zstupcov za echy: Heinrich von Rosenberg, Oberstkmmerer, Tobias von Bechin, Oberstlandmarchall, Hynek Berka von Duba, Oberstburggraf, Reimund von Lichtemburg, konigl. Unterkmmerer, Albrecht von Lomnitz, Obersthofmeister, Magister Peter von Lomnitz, Probst von Prag und Wyehrad, und Johhan von Draic, Bischof von Prag. Dann waren anwesend: Bavar von Strakonitz, Wilhelm Zajic von Waldek, Oger von Lomnitz. Medzi zstupcami Moravy je uveden aj Witek von Landstein ana str. 10 Dudk uvdza opozciu proti Rudolfovi Habsburskmu na volebnom sneme 8. z 1306 vPrahe: Zu dieser Opposition gehorten: Bavar von Strakonitz, Wilhelm Zajic von Waldek, Oger von Lomnitz und die Whler aus der Pilsner Provinz.
95) Vratislav Vanek - VDZK III. str. 486 487
96) FRB IV. Zbraslavsk kronika, kap. LXXXV. Medzi odporcami eskho kra Rudolfa Habsburskho (kr Kae) je uveden Hogyrius, ktorm je Oj zLomnice vi podobn zoskupenie uvdzan B. Dudkom v94).
97) RBM II, s. 919, . 2133
98) RBM II, s. 930, . 2154. Zlistiny vyplva, e Vtek zLandtejna nasadil na obranu Znojma znan silu, s spomnan jeho vicpurkrab Mikul ako aj jeho marlek Jenkone. Obrana rozsiahleho hradu amesta sasne, bola nron, preto s pochopiten obavy meanov aich iados oposilnenie posdky. Sila Vtkovskch jednotiek musela by vek, nakoko museli sasne brni svoje majetky na juhu iech, ktor napadol aniil Fridrich Habsbursk vi V. Vandlek VDZK III. str. 492.
99) RBM II, s. 924, . 2144 a2145. Vprvej listine Jindich Korutnsky potvrdil Jindichovi zRomberka purkrabstv Zvkov aj sosadou Zahors, vdruhej listine Fridrich markrab mensk tie uznva vyie uveden potvrdenie Jindicha Korutnskeho azrove subuje uhradi kody Jindicha zRomberka aVtka zLandtejna aalch, ktor utrpeli zo strany rakskeho vojvodu Fridricha.
100) RBM II, s. 942 - 945, . 2183. Mesto Znojmo za svoj (Vtkov) odpor voi vojskm Fridricha Habsburskho dostalo od Jindicha Korutnskeho vechny vsady Prahy aprvo voby rychtra (spolu sobmedzenm moci posdky hradu) vi. V. Vandlek VDZK III. str. 494.
101) Na zklade informcii z: V. Vanek VDZK III; Frantiek Palack, Dejiny nrodu eskho II.;, Zbraslavsk kronika: Po teku Eliky Pemyslovny zPraskho hradu 28.kvtna 1310 spomocou Jna zVartemberku, zaala korutansk strana pod vedenm Jindicha aKonrda zAufentejna otvoren boj oudtanie eskej koruny a zahjila protiofenzvu na pozcie Jindicha zLip (mostn vea na Malej strane). Zaiatkom ervna jednotky Jindicha zLip aVtka zLandtejna prili pred Prask hrad (zo strany od Pohoelce) a nsledne sa strhla rytierska bitka skorutnskymi jednotkami Jindicha zAufentejna. Vtek zLandtejna ako prv prerazil korutnske ky avniesol paniku do radov nepriatea. Jeho odvny tok skoro skonil jeho zajatm, pomohol mu ho rytier Kamk, ktor sa za neho obetoval. Oeskom vazstve rozhodlo zajatie zranenho Jindicha zAufentejna. esk jednotky by sa dostali a do hradu za utekajcimi korutncami, keby sa pod nimi nezlomil dreven most.
Nsledne sa strane Jindicha z Lip podarilo ovldnu aj Star mesto. Vz sa situcia zmenila, ke Jindichovi Korutnskemu prili na pomoc nov siln jednotky zMenska. Nepriate sa dostal zradou do Prahy astpenci Eliky uli kopevnenmu pirlu Wolframa (od Kamene).Vtek, ktor bol asi najvym veliteom odbojnch vojsk vPrahe, vyrazil sdruinou na pomoc praskm meanom. Jeho jazdci boli zastaven na triti pred sv.Havlom menskmi jednotkami, priom utrpeli vek straty na kooch. Pri pokuse onvrat na hrad sa poksili Velfovici ho uzavrie reazami, ale elezo nebolo dos kvalitn, ke ho preal bojovnk prezvan Sudek. Tm uvolnil Vtkovmu oddielu nvrat na hrad. Dalimil uvdza, e na vlastn oi videl ako Vtkov k ahal za sebou vyhreznut rev. Vrmci rokovan bolo nsledne dohodnut, e Prask hrad prevezme neutrlna osoba Heman ze Zvetic. Dohody Jindich Korutnsky nedodral aobsadil hrad svojmi jednotkami. Praha sa dostala do rk novho kra Jna Lucemburskho a po jeho prchode srskym aeskm vojskom.