Mohol by si mi poradiť, ako ti mám odpovedať s citáciou tak, aby som si z predošlého príspevku vždy vybral odesk, na ktorý chcem reagovať, lebo to neviem, aj keď som hľadal vo FAQ-u
- o čom budem písať? zatiaľ to tu ani nepadlo
snažím sa totiž pochopiť reálie a ducha doby, takže všetko, i to marginálne, popr. to, čo metafyzika mojej literárnej fickie nepojme, je pre mňa nástrojom vizualizácie... Zaujalo ma jedno meno z bitky pri Nikopoli, a to vtedajší uhorský palatín Leustach z Jelšavy, ktorý padol do zajatia a Turci zaňho pýtali výkupné 50.000 zlatých. Zomrel v žaláry zhruba o 4 roky neskôr - rodina nebola schopná zadovážiť tak veľkú sumu a kráľ Žigmund ho v podstate obetoval - jednak mu prišlo vhod, že sa uvoľnilo miesto a neskôr i majekty, a jednak už predtým prispel na vykúpenie Jana z Nevers veľkou čiastkou, takže ďalšie výdavky tohto druhu si ani nemohol dovoliť. No a ja som sa pohral s myšlienkou, že Leustach vo väzení nezomrel
(je zachovaný jeho testament niekedy z januára 1400, ktorý napísal na ostrove Lesbos v dome Bajazidovho vazala, janovčana Francesa Gattilusia a to je posledná stopa po jeho osobe) A keďže, ako som si spájal fakty, vysvitlo, že Štefan Lazarevič sa tuším 1405 oženil s dcérou tohto Gattilusia, o priestore, kam zasadiť fikciu, bolo rohodnuté...
Bogomili... to je pekná téma. Pekná v zmysle zaujímavá, s patričným nádychom drámy a paradoxného rozuzlenia, posvätená či už skutočnou alebo domnelou mystikou, pre ktorú mnohí majú dejiny radi
Pri počutí toho termínu sa mi vždy vybavia asociácie na zablatenú hornatú krajinu rozoklanu balkánskymi dolinami, pod mrakom a s jazykom, keď sa ešte slovanské jazyky podabali ako vajce vajcu. Asi by si zaslúžili (bogomili) samostatnú sekciu na fóre (nevšimol som si, žeby tu už bola). Celkovo ma akosi čudne pričahujú prvé storočia n.l., keď sa v kvase protokresťanských cirkevných komunít vyselektovali i tie, ktoré s veľkou pravdepodobnoťou zavdali vznik neskorším bogomilom - pauliciáni a massaliáni (a vôbec prúdy postavené na báze dualistického manicheizmu a doketizmu) - na území vtedajšeho Arménska ako nárazníkovej oblasti medzi východnou časťou rímskeho impéria a perzskými Sasánovcami. Byz. cisár Konštantín V., okrem iného ten, za ktorého vlády sa naplno rozhorelo obrazoborecké hnutie, presídlil pauliciánov v cca polovici 8. storočia na Balkán a k popovi Bogomilovi už z tohto bodu nie je ďaleko... Hoci v dobe okolo 1400, o ktorej sa my bavíme, bolo jeho "hnutie" už v podstate minulosť, som toho názoru, že také myšlienky v podobe nejakých odľahlých horských sídlisk, ktorých je na Balkáne požehnane, pretrvali aj do tej doby a pohrával som sa s myšlienkou, ako čosi zo zašlého odkazu bogomilstva zakomponovať i do mojej fickie, snažiac sa tak ešte viac podtrhnúť nepokojnú rôznorodosť toho kúta v danom časopriestore. Koniec koncov, Bosna v tých rokoch ešte ani nemohla byť islamizovaná, a už vôbec nie v tej miere, aby staršie kulty boli potlačené.
- výraz Frankovia, Frandži - sama Anna Komnena sa neondí
a všetci Bohemundovia, Godefroyovia a Raymondovia, tiahnúci dobyť Jeruzalem, sú pre ňu Frankami. Je teda viac než okaté, že moslimský svet tento pojem musel prebrať práve z byzantského prostredia, podobne, ako latinská spisba prebrala okolo 12. storočia a v súvislosti s horizontmi, ktoré sa Západu odkryli zriadením križiackych štátov, výraz Saracén v zmysle, ako ho v Byzancii používali už zhruba od 8. storočia ako všeobecné synonymum pre Molsima, hoci pôvodne, ešte z čias rímskeho impéria, saracéni neboli prirodzene ani moslimami, ale ani arabmi. A podobnou významovou evolúciou prešiel tiež výraz Maur.
Sčasti nám toto homogénne videnie orientálneho sveta zostalo dodnes (nanešťastie.) Ale rovnako tak i pre moslimov sme všeobecne kresťanská Európa, ktorá tam vpadla a masakrovala, a v ich ponímaní a neustálom pripomínaní živých dejín je to akoby len včera.
- "Tohle oboje – malý zájem muslimského světa o křižácké státy a vnímání křižáckých válek jako nikoli apriorně náboženských, podporuje pohled, že se nejednalo o nekompromisní „střet civilizací“, ale o spíš o ostražité soužití, o ozbrojenou neutralitu.."
Arabskí kronikári si vraj prvú kruciádu začali podrobnejšie všímať až po dobytí Antiochie a predovšetkým následnom masakre obyvateľstva.
Ono, moslimovia považovali križiacke vojsko za autonómny nájazd, ktorý príde, vydrancuje a odíde, ako sa to v dejinách deje bežne. Egyptskí šiitskí Fátimovci dokonca vyslali k v tej dobe ešte len obliehanej Antiochii posolstvo s návrhom spojenectva proti Seldžukom a emirom v sýropalestínskej oblasti patriacim k zájmom sunnitského kalifátu v Bagdade. Neskôr, keď všeobecne svoj omyl pochopili zdesili sa, ako je možné v rámci kresťanstva páchať to, čo bolo pri znovuzískavaní Kristovho hrobu popáchané. Myslím, že v rámci ich ponímania histórie, ako ho spomínam vyššie, je práve tu zrod moslimského antagonizmu k "prekliatej Európe." Nutno dodať, že naozaj v komplexnom merítku boli moslimovia tolerantnejší, postavenie niektorých malých kresťanských siekt, ba dokonca samotného pravoslávia, sa po zriadení križiackych štátov zhoršilo. Ako to vysvetliť dnešnému človeku, ktorý nemá snahu korene konfliktov chápať, (nijakých, kotúľame sa z kopca v slamenom kolese) lebo je plne uspokojený s riešením vlastných komplexov skrz vysvetlenia či už "oficiálnej" alebo marginálnej a len pre ten účel skonštruovanej histórie (mám pocit, že i "oficiálna" je vytváraná len pre ten jeden účel). Ako vystížne sa teraz pod tým zobrazí môj podpis, či ako sa to volá -
