Milé fórum,
pri mojom pátraní po landštejnovcoch som narazil na jednu latinskú listinu, ktorú neviem ani prečítať nie to ešte aj preložiť. Ak by si niekto znalí latiny našiel čas sa na to niekedy pozrieť. Listina je na web stránke https://www.monasterium.net/mom/AT-StiA ... 28_VII_01/ , ktorú asi všetci poznáte, len pre mňa bola nová.
Na stránke je aj hrubý nasledujúci preklad – abstrakt:
1. Juli 1328, Domanin
Wilhelm von Lantstein verspricht für sich und seine Brüder Heinrich de Luchtenberch seu de Phetaw und Smilo de Gretz Abt Gregor und dem Kloster Zwettl, den Klostergütern und Holden keinen Schaden zuzufügen und entstandenen zu ersetzen; gültig bis kommende Weihnachten.
Môj preklad nemeckého abstraktu: Vilém z Landštejna sľúbuje za seba a svojho brata (?) Jindřicha z Lichtemburku a Bítova ( najstarší syn Rajmunda Bitovského z Lichtemburka ) a Smila z Nových Hradov opátovi Gregorovi a kláštoru v Zwettli, že nespôsobia žiadne škody na majetku kláštora a prípadné škody nahradia s platnosťou do nastávajúcich Vianoc.
Moja teória: Začiatkom leta 1328 sa vyostrila lokálna pohraničná vojna medzi pánmi z Lipe a pánom Rurensteinu, ktoré začali aktívne podporovať aj rakúske kniežatá. Tým vojna prerástla do väčších rozmerov a v júli 1328 sa do nej rád zapojil aj samotný český kráľ.
Opát v kláštore Zwettl ( Svetlá ) Gregor sa bál blížiaceho konfliktu a hľadal podporu a ochranu pred rabovaním od najbližších českých pánov ( Smil z Nových Hradov, Jindřich z Lichtemburku na Bítove a Viléma z Landštejna. Keďže Vilém mal blízky vzťah ku kláštoru obrátil sa na neho so žiadosťou o ochranu resp. záruku náhrady škôd.
Presný preklad textu by mohol potvrdiť resp. vyvrátiť moju teóriu a prípadne potvrdiť, že uvádzaný Smil je Smil ml. z Nových hradov.
Já bych to pak přeložila, pokud to najdete v nějaké edici. Z tohodle toho taky moc nepřečtu...
Aha, tak tam přímo píšou, že v edici to žádné není, jen v Regestu: GB 14, 204; zkusme najít, aspoň ten, třeba by to ohledně Tvých otázek stačilo. Pokud by někdo uměl přepsat tu listinu do "počítačové podoby", jsem ochotna ji potom přeložit.
"Prima lex historiae est, ne quid falsi dicere audeat" (Cicero)
elizabeth píše:Já bych to pak přeložila, pokud to najdete v nějaké edici. Z tohodle toho taky moc nepřečtu...
Aha, tak tam přímo píšou, že v edici to žádné není, jen v Regestu: GB 14, 204; zkusme najít, aspoň ten, třeba by to ohledně Tvých otázek stačilo. Pokud by někdo uměl přepsat tu listinu do "počítačové podoby", jsem ochotna ji potom přeložit.
elizabeth píše:Já bych to pak přeložila, pokud to najdete v nějaké edici. Z tohodle toho taky moc nepřečtu...
Aha, tak tam přímo píšou, že v edici to žádné není, jen v Regestu: GB 14, 204; zkusme najít, aspoň ten, třeba by to ohledně Tvých otázek stačilo. Pokud by někdo uměl přepsat tu listinu do "počítačové podoby", jsem ochotna ji potom přeložit.
Listina se nenachází ani v RBM III.,ani CDM VI.
To je logický, když se podle serveru nachází jen v GB 14, 204. Máte někdo představu, který regesta jsou tak označovaný?
"Prima lex historiae est, ne quid falsi dicere audeat" (Cicero)
Laurentius píše: ↑11 říj 2011 17:59
Geschichtliche Beilagen zum St. Pöltner Diözesan-Blatt. Hrsg. Vom bischöflichen Ordinariate in St. Pölten. Bd. 14 (1954)
Tak to je zajímavé, ale bohužel to tam není celé.
Vilém z Landštejna je jasný
Heinrich de Luchtenberch seu de Phetaw .... Smilo de Grecz čtou podle mě taky dobře i zřejmě s tím "bratři"
Jindřich z Lichtenburka nebo z Bítova - souhlasím s tím, že to je nejstarší syn Rajmunda z Lichtenburka a bude v nějakém příbuzenském vztahu s Landštejny popř. Vilémem z Landštejna nebo Smilem z Nových Hradů nebo oběma
- tam je ten problém u Landštejnů, že neznáme u mnoha členů rodovou příslušnost manželek - pokud vůbec známe jméno viz. manželky Vítka z Landštejna, Smila z Ledenic (bratr Viléma)
Smil z Nových Hradů - tak, teď to je otázka, jestli je to stejnojmenný syn Smila z Nových Hradů, nebo to nemůže být spíš bratr Viléma Smil (zemřel 1358, manželka Anežka neznámého rodu)
Nabízím superhrubý přepis.
(Moc se stydím a omlouvám, ale latinskou listinu jsem už strašně dávno nepřepisoval a latinu hodně zapomněl.)
Nos Wilhelmus de Lantstein, universis tenorum presentium profitemur auditoribus huius scripti, quod nos de maturo consilio promisimus et promittimus bona fide cum omni malo zelo animi venerabili in christo .. domino Gregorio abbati monasterii Swetlensi totiusque conventui eiusdem pronobis at fratribus nostris dominis Heinricum (?, podivná zkratka) de Luchtenberch seu de Phetaw et Smilone de Grecz et omnium possesorum nostrorum ac fratrum nostrorum predictorum ut per nos ac famulos nostros et predictorum fratrum nostrorum in bonis prefati monasterii Swetlensi non cedantur nec cum seu pauperibus colonis eiusdem aliquod dampnum seu molestiam inseramus. Si vero quod absit aliquis ex nostris famulis seu predictorum amicorum nostrorum aliquod dampnum prefato monasterio in bonis ipsius quocumque modo inserrent comentatis ...constanti monitorum premisa predicti abbatis seu nuntii sui de ipsis pronunctim et debemus fate iusticiis complementum et si se non emendanarunt iustitia mediante omne dampnum predicto monasterio Swetlensi debemus et tenedimus resarare. Presentibus minime valituris post festum Nativitatis Domini Jesu Christi proxima affuturum. In cui rei testimonium presentes fieri fecimus et nostro sigillo consignari. Datum in Domanin anno domini millesimo trecentesimo vicesimo octavo. In octava beati Johannis Baptiste.
Vďaka Iohannes za prepis listiny. Konečne poznám celý text, nie len je skrátené vysvetlenie.
Sorry, že reagujem opozdene, ale trvalo mi kým som si znovu usporiadal dokumenty a znalosti o Vilémovi z Landštejna a jeho príbuzných z Nových Hradov.
Obsah listiny podvrdzuje môj predpoklad, že Vilém z Landštejna mal veľmi úzke vzťahy s kláštorom v Zwettli, ale pri súčasnom opakovanom študovaní starších dokumentov sa mi spochybnili niektoré moje staršie uzávery. Budem rád ak sa budem môcť oprieť aj o názor niekoho z fóra.
Ale poďme znovu k tej listine. Podľa mňa sa nejedná v listine o bratov (Vilém z Landštejna, Smil z Nových Hradov a Jindřicha z Lichtemburka na Bítove) ako rodinných príslušníkov ale o duchovných bratov v rámci kláštora v Zwettli. Už pán Žalud v svojej diplomovke ( Páni z Landštejna ) uvádza, že išlo o bratstvo - fraternitas - pri účasti na duchovnom živote kláštora.
Konkrétne v "Annales Austrio-Clara-Vallenses" sa pre rok 1317 uvádza nasledujúci odstavec:
Eodem etiam anno in Vigilia S. Francisci D. Wilhelmus gener nostri Fundatoris de Bohemia fraternitatem accepit in Capitulo, ipse, & Zmilo, filius Hogyrii patruelis ejus, & clientes ejus cum eo Herdan, Ratzlaw, AdamZwel. Viď príloha [attachment=0]Vilem z Lantsteina a Zwettl 1.docx[/attachment]
Podľa týchto informácii v októbri 1317 Vilém z Landštejna a Zmilo vstúpili do duchovného bratstva v Zwettli. Wilhelmus sa uvádza ako zať zakladateľa - jedná sa o Litholda I. z Kuenringu významného fundátora kláštora. V tomto období bol teda už Vilém z Landštejna ženatý s jeho dcérou Elisabeth z Kuenringu.
Zmila som doteraz považoval s Vilémovho strýka Smila z Nových Hradov, syna Ojířa ze Svin a Lomnice (Smil z Nových Hradov starší brat Vilémovho otca Vítka z Landštejna) a mal som predstavu, že práve tento Vilémov strýko zorganizoval manželstvo s Elisabeth z Kuenringu. Ale google prekladač mi ten text z análov preložil následne:
"V tom istom roku, na vigíliu svätého Františka, prijal bratstvo na kapitule D. Viliam, zať nášho zakladateľa Čiech, on a Zmilo, syn Hogyriiho jeho bratranca, a jeho klienti s ním Herdan, Ratzlaw, AdamZwel".
Vilémov strýko Smil z Nových Hradov mal 3 deti Eufémiu, Smila a Ojířa. Ten Hogyrius v texte mohol teda byť skutočne Vilémov bratranec, a Zmilo, ktorý vstúpil do bratstva v kláštore spolu s Vilémom, jeho syn. Takže v tej listine, ktorú si prepísal "Smilone de Grecz" môže byť Vilémov strýko (asi málo pravdepodobné) alebo Vilémov bratranec Smil alebo alebo syn ďalšieho Vilémovho bratranca Ojířa.
Vilém z Landštejna mal aj reálneho brata Smila, ten ale nepoužíval predikát de Gretzen.
Čo sa týka môjho vysvetlenia obsahu prepísanej listiny:
V dobe stretnutia v Domaníne už prebiehal vojenský konflikt ma rakúsko-moravskom pomedzí. Spor začal pôvodne medzi Jindřichom z Lipé a rakúskym pánom z Rauhensteina. Rakúskeho pána podporil rakúsky vojvoda Fridrich Habsburský. Keď sa o spore dozvedel Ján Lucemburský, tak sa ponáhľal do Čiech, aby podporil české vojsko a hlavne aby mohol bojovať proti Fridrichovi. Do Prahy podľa Zbraslavskej kroniky prišiel 17. července 1328 a o 6 dní aj s vojskom zamieril na Moravu. Aj vďaka vnútorným rozporom v tábore Habsburgovcom a aj účasti uhorského kráľa nemali Habsburgovci veľké šance sa postaviť v otvorenej bitke a preto české vojsko drancovalo a dobýjalo veľa miest a pevnosti ( najznámejšie dobyté sú Drossendorf, Eggenburg ). Mier sa dohodol až po dohode na vysokom odstupnom pre českého kráľa.
Opát kláštora v Zwetlli Gregor sa asi už začiatkom června obával rabovania kláštorných majetkov, preto hľadal spôsob ochrany. Z danej listiny pre mňa vyplýva, že využil, že v kláštore fungovalo spoločenstvo - bratstvo "fraternitas", ktorého sa zúčastňovali resp. do ktorého patrili aj českí páni z pohraničných oblastí. Na tomto stretnutí v Domaníne žiadal týchto pánov o zabezpečenie ochrany kláštorných majetkov počas vojnového konfliktu.
V roku 1328 možno nebola ochrana majetkov kláštora v Zwettli potrebná resp použitá, lebo sa bojovalo hlavne v okolí moravsko-rakúskej hranice. Pri ďalšom česko - rakúskom konflikte (ak si dobre spomínam) v roku 1336 kláštor v Zwettli skutočne využil ochranu Viléma z Landštejna, ktorý spolu s Jindřichom z Lipé ml. a Oldřichom z Hradce vybavili u Jána Lucemburského, aby nebol rabovaný kláštorný majetok českým vojskom. Anály kláštora to spomínajú pri informácii o úmrtí Viléma z Landštejna.
Spolupráca s kláštorom bola pre Viléma osožná, mám hypotézu, že keď Vilém z Landštejna nechal stavať Landštejnskú stoku - predchodkyňu dnešnej Zlatej stoky, ktorá zásobuje třeboňské rybníky vodou, tak využíval podporu a Know-How práve špecialistov z Zwettlu alebo to mohol byť aj ich spoločný "projekt", ktorý predurčil dnešnú tvár Třeboňska.
Mildi píše: ↑31 říj 2022 00:57
"V tom istom roku, na vigíliu svätého Františka, prijal bratstvo na kapitule D. Viliam, zať nášho zakladateľa Čiech, on a Zmilo, syn Hogyriiho jeho bratranca, a jeho klienti s ním Herdan, Ratzlaw, AdamZwel".
Ještě tam je Mikuláš, přítel jeho, a jeho klienti ... (ale nevím, ke komu se pojí ti klienti, jestli k Vilémovi nebo Mikulášovi)
Historia to relacja, większością kłamliwa, ze zdarzeń, większością nieistotnych, zdawana nam przez historyków, większością durniów.
Hodil jsem to do překladače a vypadlo z toho "Mikuláš, syn jeho tety...."
Tak to teda netuším, kdo je Mikuláš a ti klienti Herdan, Radslav, Adamzwel... (mimo Radslava dost divná jména)
Spíš to vypadá, že i klienti jsou Viléma. Vilém jako ten hlavní a ostatní jako jeho doprovod.
Mne ten "Mikuláš, syn jeho tety" mi už dlho vŕta v hlave.
Krstné mená sa u šľachty dávali samozrejme hlavne podľa predkov ale u landštejnovcov Mikuláš nikde nefiguruje. Tá teta by mohla byť asi aj sestra Vilémovej matky. Tú nepoznáme ani jej rod. Takže môžeme len tipovať. Môj tip je niekto z rozrodu Drslavicov t.j. pánov z Litic, Žinkov, Potštejna, Kostolomlat, ... Tam sa meno Mikuláš výnimočne vyskytovalo. K nim mal blízko Vilémov dedo Ojíř ze Svin a Lomnice. Mohol teda pre svojho mladšieho syna Vítka z Landštejna vybrať manželku z tohto rodu. Vilém mal dobré vzťahy na pánov z Litic, ktoré mohli tiež vyplývať z rodinných väzieb. Aj samotný Vilém mohol dostať meno po niekom z tohto rozrodu Drslavicov, lebo bol prvý tohto mena u landštejnovcoch. Sú to ale len čisté špekulácie bez akejkoľvek opory v dokumentoch. Zároveň Drslavici mali majetky ďaleko o rakúskej hranice a nemali dôvod sa viazať na kláštor v Zwettli.
Na druhej strane Kuenringovci mali predka Nizo of Krems-Gars, ktorý vlastne priviedol tento rod do rakúska. V ich rodokmene sa ďalší Nizo vyskytujú ale až v generáciach po Vilémovi. Navyše Kuenringovci boli príbuzní cez strýka ( nie tetu ) pána Viléma.
