Jízda v pozdním středověku (polští husaři)
Re: Jízda v pozdním støedovìku (polští husaøi)
Ako "zástupca" Uhorska, ktoré sa vo "vynáleze" husársta s Poľskom delí by som snáď k husárom mohol čosi dodať aj ja. Mne tá poľská pripadá ako "odľahčený" stredoveký rytier - čiže akási "poloťažká jazda". Husársku, ľahkú jazdu už ale používal aj Matej Korvín. Súviselo to zrejme s tým, že uhorskí šľachtici - hlavne tí chudobnejší nemali na horibilne drahé brnenia. Okrem toho, ľahlá jazda bola v regióne tradičná, a jej taktiky skvele zvládali. Neskôr pribudol ďalší fenomén - hajdúsi, čo bola tiež ľahká jazda. Ďalším dôvodom bolo, že aj turecká jazda bola prevažne ľahká, a preto bolo učelné postaviť proti nej rovnako pohyblivého protivníka.
Hoci husáska jazda už na rozdiel od tej rytierskej nebola iba pre šľachticov - medzi urodzencami platil rytiersky étos, vrátane husárskych súbojov i turnajov. V 16 -17. st už tieto boli hlavnou atrakciou aj v cisárskej Viedni, a o husárskej jazde uznanlivo, a ako o budúcnosti vojenskej jazdy hovoril aj kardinál Richelieu.
Porovnanie s dragúnmi je v prípade poľských okrídlených husárov dosť namieste, ale ako postupovala doba, dragúni stále viac zastarávali.V revolúcii 1848 už dragúni pre povstaleckých husárov neboli prekážkou - vojensky revolúcia zlyhala hlavne na nedostatok logistiky. (To je však už iná story).
Mal by som na otázku na odborníkov poľského husárstva: Aká bola organizácia? V Uhorsku fungoval tzv. systém súkromných plukov (husári generálov Nádasdyho, Gyulaiho, atď.) keď pluk patril veliteľovi. Teoreticky ho veliteľ aj sám financoval, ale kedže sa nezriedka stal majiteľom pluku i nižší šľachtic (akým bol pôvodne najznámejší uhorský husár gróf Andeas Hadik de Futak) si to dosť dobre neviem predstaviť.
Hoci husáska jazda už na rozdiel od tej rytierskej nebola iba pre šľachticov - medzi urodzencami platil rytiersky étos, vrátane husárskych súbojov i turnajov. V 16 -17. st už tieto boli hlavnou atrakciou aj v cisárskej Viedni, a o husárskej jazde uznanlivo, a ako o budúcnosti vojenskej jazdy hovoril aj kardinál Richelieu.
Porovnanie s dragúnmi je v prípade poľských okrídlených husárov dosť namieste, ale ako postupovala doba, dragúni stále viac zastarávali.V revolúcii 1848 už dragúni pre povstaleckých husárov neboli prekážkou - vojensky revolúcia zlyhala hlavne na nedostatok logistiky. (To je však už iná story).
Mal by som na otázku na odborníkov poľského husárstva: Aká bola organizácia? V Uhorsku fungoval tzv. systém súkromných plukov (husári generálov Nádasdyho, Gyulaiho, atď.) keď pluk patril veliteľovi. Teoreticky ho veliteľ aj sám financoval, ale kedže sa nezriedka stal majiteľom pluku i nižší šľachtic (akým bol pôvodne najznámejší uhorský husár gróf Andeas Hadik de Futak) si to dosť dobre neviem predstaviť.
Naposledy upravil(a) Robert dne 27 led 2009 21:41, celkem upraveno 1 x.
Re: Hajduci
Hajdúsi boli "produktom" tureckých vojen. Pôvodne to boli iba jednoducho ozbrojení sedliaci, pastieri ktorí sa v neistých časoch bránili sami. V súvislosti s pomoháčskym obdobím sa síce veľa hovorí o odpore hradov, miest a armád, ale to, že sedliaci zväčša - hlavne v oblastiach hraničiacich s tureckou ríšou Srbi, Chorváti i Maďari dali Turkom tiež dosť značne zabrať, už menej. Čoskoro sa dávali do skupín a napokon ich do akejsi vojenskej jednotky zorganizovali príslušníci vojnou ožobračenej drobnej šľachty, ktorí sa k nim pridali tiež. Vytvárali pešie i jazdné jednotky. V bojoch boli rýchli, účinní a nemilosrdní. Spočiatku ich služby využíval aj cisár, ale napokon sa s ich predstaviteľmi začal súdiť.(Dôvody presne neviem). Ujalo sa ich však sedmohradské knieža, proti Habsburgom sa búriaci Štefan Bocskai (výsl.Bočkaj). Po úspešnom boji s cisárskymi vojskami im dal pôdu a výsady kolektívneho šľachtictva. Kedže Bocskai bol nadšeným kalvinistom, niet pochýb, že väčšina hajdúchov sa nimi stala tiež. Bocskaiovi nástupcovia ich výsady občas spochybňovali, ale zato ich služby bohato využívali aj oni. Jazdný element hajdúchov napomohol aj k vzniku regulérnych husárskych plukov.Viola píše:Můžeš něco napsat k těm hajdukům?
Re: Jízda v pozdním støedovìku (polští husaøi)
Puvod husarstva je bud srbsky nebo uhorsky - nebo oboji. V Rzeczypospolitej (Polsko - litevske unii) ze zacatku to byla take lehka jizda, casem preformovana v nejakou polotezkou formaci, ktera se stala uderni, prolomujici silou. Polska husaria spojovala vlastnosti vychodni jizdy - pohyblivost a udernost na bilou zbran - s vlastnosti zapadni jizdy - uder v sevrene formaci.Robert píše:Ako "zástupca" Uhorska, ktoré sa vo "vynáleze" husársta s Poľskom delí
Ano, a cetl jsem, ze po jeho smrti s husari - uhorskeho a srbskeho puvodu - najaly ke sluzbe v Polsku.Husársku, ľahkú jazdu už ale používal aj Matej Korvín.
Zakladni jednotkou husarii byl husarsky prapor (chorągiew husarska) - 100 - 200 koni. Byl pojmenovan podle jmena nebo titulu velitele, napriklad kdyz velitel byl hetman Stefan Czarniecki, tak to byl hetmansky prapor nebo prapor Czarnieckiego, kdyz to byl prapor krale, tak to byl - samozrejme - kralovsky prapor.Aká bola organizácia?
Dustojnici - rotmistrz a porucik (porucznik),
Tovarysi (towarzysze husarscy) a jejich "obsluha" - polsky "pocztowi" (nevim jak to prelozit)
Titularni posty - namiestek (namiestnik) a praporcik (chorąży).
Byly prapory Koruny, Litvy, a soukrome, financovane jednotlivymi velmozemi - nebyla to levna zbran.
Re: Jízda v pozdním støedovìku (polští husaøi)
Myslíte Hadika, který "dobyl" Berlín? Ten v době, kdy byl majitelem pluku nebyl rozhodně chudý a pokud se nemýlím byl generálem... Navíc "vlastnictví" pluku v 18. století neznamenalo (pokud vím), že ho majitel financoval...Robert píše: Mal by som na otázku na odborníkov poľského husárstva: Aká bola organizácia? V Uhorsku fungoval tzv. systém súkromných plukov (husári generálov Nádasdyho, Gyulaiho, atď.) keď pluk patril veliteľovi. Teoreticky ho veliteľ aj sám financoval, ale kedže sa nezriedka stal majiteľom pluku i nižší šľachtic (akým bol pôvodne najznámejší uhorský husár gróf Andeas Hadik de Futak) si to dosť dobre neviem predstaviť.
Re: Jízda v pozdním støedovìku (polští husaøi)
Ano myslel som presne toho. On síce chudobný v dobách svojej najväčšej slávy nebol, ale celá kopa husárskych plukov bola pod velením a niesla mená príslušníkov nižšej šľachty ( Deák, Torok, Ghillányi, Beleznay, Baranyay, Császári atď...) aby som spomenul iba niekoľko. Niektorí z nich boli generálmi tiež. Hodnosť generála ešte určite nezaručovala taký príjem, aby sa z toho dal "utiahnuť" súkromný pluk.( Je však faktom, že spoločenský status neznamenal aj majetkový. Aj Horthyovci boli iba šľachticmi bez titulu (t.j. po našom zemania )a predsa patrili vďaka úspešným špekuláciám s pozemkami medzi najbohatšie rodiny v Uhorsku 19.st.)Saltzmann píše: Myslíte Hadika, který "dobyl" Berlín? Ten v době, kdy byl majitelem pluku nebyl rozhodně chudý a pokud se nemýlím byl generálem... Navíc "vlastnictví" pluku v 18. století neznamenalo (pokud vím), že ho majitel financoval...
Každopádne, ďakujem za doplňujúce informácie.
Re: Jízda v pozdním støedovìku (polští husaøi)
Prikladám obrázok uhorského šľachtica v husárskej zbroji z konca 16. alebo zašiatku 17.st. Je to exponát kachličky z hradu Fiľakovo (Fulek,Filek). Hrad bol v tomto období dôležitou koncovou pevnosťou, ktorá ochraňovala hlavne banské mestá vtedajšieho Horného Uhorska, t.j. dnešného Slovenska. Všimnite si že jazdec je v brnení, má dlhú kopiju a mierne zakrivenú jazdeckú šabľu ( nie rovný, rytiersky meč). Podobnosť s poľským husárom je zjavná, pravda okrem "krídiel" a priby.
Nemáte oprávnění prohlížet přiložené soubory.
- Ježek
- Král
- Příspěvky: 4265
- Registrován: 01 lis 2005 19:01
- Bydliště: Železné Hory/Praha
- Has thanked: 174 times
- Been thanked: 43 times
Re: Jízda v pozdním středověku (polští husaři)
https://www.youtube.com/watch?v=3LrlWp-MJWwMaršálek píše: ↑16 úno 2008 19:19 Křídla byla upevňována buď přímo ke zbroji (záda kyrysu) nebo k sedlu a tvořila tak trochu baldachýn nad jezdcem - i proto dostali v Evropě jméno "Andělští husaři". Pokud vím tak křídla nemívali jenom důstojníci (setníci měli vlčí kožešinu, sepnutou na prsou sponou, náměstník pak měl tygří či panteří) - cílem bylo snadné odlišení pro orientaci v poli. Tak věděli husaři jednotlivých korouhví vždy svého velícího. Jednotlivé husarské korouhve tyto znaky různě obměňovali s ohledem na regionální tradici a měnilo se to samozřejmě i v průběhu doby.
Rozhovor s prof. Mirosławem Nagielským z Varšavské univerzity.
Říká, že ta křídla byla jen na ozdobu a před bitvou se musela nasazovat, takže se spíše nepožívala než používala.
Zajímavé také bylo jejich kopí, které při 5 metrech délky mohlo mít až 10 kg, proto bylo později od poloviny duté a vážilo mezi 4-5 kg. Nicméně kopí se vozila zvlášť s trénem, takže někdy se stalo, že husaři jeli do boje jen se šavlí.
Historia to relacja, większością kłamliwa, ze zdarzeń, większością nieistotnych, zdawana nam przez historyków, większością durniów.
-
- Podobná témata
- Odpovědi
- Zobrazení
- Poslední příspěvek
-
- 0 Odpovědi
- 2135 Zobrazení
-
Poslední příspěvek od Ježek
-
- 13 Odpovědi
- 1719 Zobrazení
-
Poslední příspěvek od Ježek
-
- 1 Odpovědi
- 12204 Zobrazení
-
Poslední příspěvek od slavicekvac
-
- 70 Odpovědi
- 8819 Zobrazení
-
Poslední příspěvek od Wladislaus
-
- 1 Odpovědi
- 166 Zobrazení
-
Poslední příspěvek od Ježek
Kdo je online
Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 0 hostů