Oj ze Svin azLomnice, 1. dl

Autor: Mildi <(at)>, Tma: lechta, Vydno dne: 29. 04. 2018

Prbeh Oje ze Svin a Lomnice je prbehom achtica, ktor sa ako mladk zuznvanho panskho rodu, ale bez vznamnejieho majetkovho zzemia, postupne presadil medzi najvyiou achtou krovstva azabezpeil vrazn majetkov rast landtejnskej vetvy rozrodu Vtkovcov. Je to prbeh osobnosti, ktor dosiahla vsvojej dobe uznanie avysok postavenie, ale neprosn beh asu akontrastnejie prbehy eskej histrie ( akm bol napr. ivot Ojovho sputnka Zvia zFalkentejna ), vytlaili informcie oom do zadia.
Mj opis ivota pna Oja, vychdza z dostupnch, ale nie vdy presnch dokumentov akronikrskych informcii, preto ho treba chpa ako pravdepodobn prbeh osobnosti, ktor me by ete upresnen novmi dokumentmi ainformciami, ktor sa postupne objavuj vaka otvraniu archvov aich verejnmu sprstupovaniu.
Nakoko moja znalos eskej gramatiky nie je dostaton, lnok je psan po slovensk s eskmi menami osb, miest akalendrnych mesiacov, aby tak lnok bol ahie itaten eskm zujemcom o histriu.


Prv informcie onaom Ojovi sa objavuj vlistine zroku 1253, kde spolu sbratom Vtkom ze Skalice sved na listine Vclava I. pre pitl rdu nemeckch rytierov vPrahe (1). Predpokladm, e vroku 1253, u od mladosti aktvny Oj, dosiahol vek stredovekej dospelosti okolo 15 rokov. Preto asi meme dtum jeho narodenia posun krtko pred rok 1238.
alou listinou, kde vystupuje mlad Oj, je doncia Pemysla Otakara II. z 7. ervna 1255 pre kostol sv. Frantika vPrahe (2). Oj vystupuje vlistine ako svedok spolu so svojm alm bratom Pelhimom (Peregrinus et Hogerus fratres). Na zklade skutonosti, e Oj vlistinch spolu sbratmi je vdy uvdzan a za nimi a nsledne vystupuje vlistinch aj v dobe, kedy u jeho bratia nie s spomnan, je mon predpoklada, e bol najmladm ztroch znmych synov Vtka zKlokot (Vtek zo Skalice, Pelhim aOj ).
Vlistine zroku 1255 vystupuj obaja Pelhim ako aj Oj bez prediktu, lebo pravdepodobne ete samostatne nevlastnili iadne vlastn sdlo, najstar zbratov Vtek asi zdedil do vlastnctva Skalici, po ktorej mal aj svoj predikt.

Nsledne evidujeme Oja vroku 1257. Vtomto roku Pemysl Otakar II. zaal vojensk vpravu proti svojmu susedovi bavorskmu vojvodovi Jindichovi Dolnobavorskmu (3). Ich spory sviseli sich sperenm orakske dedistvo, sPemyslovou podporou Filipa Korutnskeho na post salzburskho arcibiskupa (vojvoda Jindich Dolnobavorsk naopak podporoval na tento post protikandidta Oldicha Sekovskho), hraninmi spormi vyplvajcimi zdedistva po rode pnov zBogen (Domalicko). Pemysl mal snahu o najskr vojensky vyradi Jindicha Dolnobavorskho spriaznenho suhorskm krom Belom IV., aby bol Jindich pacifikovan pri oakvanom vojenskom konflikte sUhorskom.
Pri naasovan toku na Bavorsko Pemysl rtal aj snesladmi vrodeWittelsbachovcov, nakoko brat Jindicha Dolnobavorskho, falchrab Ludvk bol vtedy zaneprzdnen na Rne. aou vhodou Pemysla Otakara mala by krtka doba od vyhlsenia vojny Jindichovi snslednm vpdom eskho vojska do Bavorska. Pemysl pouil ako vchodiskov zemie pre vpd prve Salcbursk arcibiskupstvo, odkia zaal svoju ofenzvu. Rchlo obsadil opevnen body na rieke Inn mestek Neuburg aSchrding azaal srabovanm postupova na mesto Landshut, vtedajie sdlo jeho protivnka. Vojvoda Jindich, niekoko dn pred vpdom, zachytil listy toiacej strany adokzal sa na tok pripravi. Zvolal svojich milites avyzval na pomoc aj svojho brata rnskeho falckrabho Leopolda, ktor stihol prs na pomoc. Takto posilnen bavorsk brann moc sa postavila Pemyslovi na odpor.
Na Pemyslovo prekvapenie sa zo subne vyzerajceho dobrodrustva stala skoro fatlna pohroma. Ke sa esk vojsko aj snarabovanou korisou priblilo kAltfraunhofenu, stretlo sa so silnm adobre manvrujcim vojskom Jindicha Dolnobavorskho, posilnenho aj ojednotky jeho brata. Kotvorenej bitve nemal Pemysl Otakar dos sl apreto 24. srpna poiadal o 1 dov prmerie ansledne zaal rchlo ustupova smerom na Mhldorf. Snail sa o najskr prejs cez rieku Inn, za ktorou mal lepie ance odolva protivnkovi. Pemyslovm jednotkm sa nepodarilo odpta od nepriatea aproblmy vyvrcholili pri prechode mosta cez rieku Inn, kde bavorsk vojsko dostihlo utekajcich tonkov ( Pemyslovo vojsko bolo asi pomal aj kvli narabovanej koristi ). Pri prechode mostu cez Inn pri Mhldorfe sa pod Pemyslovmi akoodencami zrtil dreven most (dajne bol podplen) avek as jeho vojska sa ocitla vo vode, len menej asti spolu skrom Pemyslom sa podarilo prejs Inn aujs smerom na Salzburg. Zvyn vojsko sa bu utopilo alebo sa poksilo dosta na breh. T as, ktor dopvala kbrehu, kde u boli bavorsk prenasledovatelia, bola zahnan nasp do vody. alia as sa ukryla vo vei podhradia. Falcrab Leopold nechal tto veu podpli, priomvnej zahynuli vetci vnej ukryt. Zvyok Pemyslovho vojska sa dostal do mesta Mhldorfu, kde sa 9 dn tak hrdinsky brnil, e mu bol dovolen von odchod aj so zavazadlami (4).
Medzi hrdinsky sa brniacimi rytiermi vMhldorfe uvdzan Haiir cognatus Wochonis bol prve n Oj, prbuzn Voka zRomberka (5). Herman Altask v svojichanloch mohol uvdzan men skresli, ale vokruhu rodu pna Voka sa nikto in s podobnm menom nenachdzal. Navye Oj je doloen aj v nasledujcom obdob vo vojenskej druine Vtkovcov na ele s Vokom zRomberka.
Nespene vojensk aenie do Bavorska neprinieslo obkenm vMhldorfe zisk, nakoko prili oas vzbroje apravdepodobne sa museli sklada aj na vykpn. Pre mnohch to boli stresujce zitky, najm ke sa museli vakej zbroji dosta zrieky Inn na breh. Sm Vok zRomberka dajne po svojej zchrane pred utopenm sbil postavi kltor, o aj nsledne splnil zaloenm Vyebrodskho kltora. Pre nho Oja zhadiska jeho budcnosti bola as na tomto vojenskom aen cennou devzou. Vdanom obdob ete Oj nedisponoval slvnym menom / prediktom ake ho kronikri napriek tomu uvdzaj pri ostatnch vznamnch pnoch, d sa usudzova, e na vprave uptal pozornos svojimi vojenskmi schopnosami aodvahou. Spolone preit krun chvle sostatnmi vznamnmi pnmi asi utuili ich vzjomn vzahy, ktor neskr Oj dokzal ikovne vyui.

Niekedy pred rokom 1260 Oj zaloil alebo zskal osadu Sviny, nakoko vtomto roku poas aenia proti uhorskmu krovi prv krt vystupuje sprediktom ze Svin (Hoygerus de Swinz).
Sviny leali na kriovatke ciest apreto boli vhodnm miestom na vznik mesta ahradu (tvrdze), z ktorho bolo mon kontrolova (chrni) prechdzajcich. Oj je povaovan za stavebnka svinskho kostola Nanebovzatia panny Mrie azakladatea svinskho hradu (6). Mal asi so svojimi Svinami vek plny, ke nechal vybudova na miestne pomery vek dvojloov romnsky kostol, ktor bol pravdepodobne sasou jeho opevnenho sdla. Dnen kostol, ktor je prekrsnou gotickou stavbou, vyrstol prve na zklade pvodnho romnskeho kostola. Svedi otom, by mohol obrys zamurovanho romnskeho okna, asi ete zOjovho obdobia vi obrzok niie:


Sviny sa stali ako prv sasou zbierky panstiev, ktor Oj pre svoj rod usilovne budoval a zbieral. Stavba vekho kostola bola urite finanne nron a prebiehala viacero rokov, nakoko prezentcia novho farra / plebna sa uskutonila a v roku 1278, pravdepodobne poas Ojovho vyhnanstva.

Kvojne medzi eskm auhorskm krom sa schyovalo u dlh as pred rokom 1260. Poslednou kvapkou bola Pemyslova podpora tajerskch povstalcov proti uhorskej vlde. Povstanie vlete roku 1259 viedlo kvytlaeniu uhorskch jednotiek zo tajerska auhorskm vldcom bolo jasn, e bez eskej podpory by nebolo spen. Obe strany sa zaali chysta na vojnu. Vojnov akcie zaali u na jar roku 1260. Zsobovacie problmy na eskej strane aobava znapadnutia mongolmi na uhorskej strane viedli k dohode o 40 dovom prmer, ktor obe strany vyuvali na zskavanie alch spojencov. Na konci prmeria saesk, braniborsk arakske jednotky sstreovali priLve. as moravskch asliezskych jednotiek pod vedenm Bruna zo Schauenburku sa schdzala pri Pohoeliciach ansledne sa mali pripoji khlavnm Pemyslovm silm. Po skonen prmeria sa mlad uhorsk kr tepn (star uhorsk kr bol jeho otec Bela IV.) rozhodol pre diverzn vpad. Cieom mali by prve moravsk asliezske jednotky pri Pohoeliciach. Pre nepriaze poasia kumnske jednotky veden tefanom zabldili, ale vnsledujcom vpade sa dostali kStocu pri Lve, kde bol hlavn opevnen tbor eskho kra. tepn vyslal meniu as kumnov ktboru, ktor nsledne zaala uteka atm vylkala as bojachtivch rakskych jednotiek kprenasledovaniu. Bola to vak typick kumnska pasca na vylkanie menej poetnch rakskych jednotiek, ktor boli nsledne obken azmasakrovan. Padlo viacero vznamnch rakskych pnov medzi inmi aj bratia grfi Konrd aOto zHardeggu a Plainu, Kraft zBurgschleinitzu, Kadolt Orphan. Jednalo sa ovkvet rakskej achty, ktor nemala ancu sa vzda ansledne vykpi. To otriaslo sebavedomm vojska Pemysla Otakara II. Viacer astnci jeho vojska sa chceli vrti domov alebo doporuovali uzavrie mier suhorskm krom. Pemysl, aby udral morlku nariadil presun krieke Morave, kde sa pripojili aj jednotky veden olomouckm biskupom Brunom. Vtomto tbore sa Pemysl rozhodol udeli Vokovi zRomberka ako lno przdnen Rabske hrabstvo (po pnoch zHardeggu). Svedia otom 2 listiny zervna 1260 (7), kde vystupuje medzi svedkami aj Oj, prve sprediktom de Swinz (spolu s almi Vtkovcami Budivojom zo Skalice aOldichom zHradce). Jednu listinu vydal Pemysl Otakar II., druh listinu jeho manelka Markta. Texty voboch listinch s rovnak ako aj svedkovia, ztoho sa d usudzova, e boli vydan sasne.

Mme sa len domnieva, preo sa konalo takto jedinen povenie. Predpokladm, e to bola odmena / stimul Vokovi z Romberka, e dokzal presvedi raksku achtu, aby nepodliehala depresii apokraovala vaen proti Uhrom. Romberk bol hornorakskym sprvcom (iudex provincialis) a mal siln oporu usvojich rakskch prbuznch (pni zo Schaumberku). Vokovi muselo by jasn, e udranie si hrabstva Rabs bude zvisie aj od vsledku vojenskho stretnutia. Prpadn nespech mohol na post rakskeho vojvodu vrti spojencov Gertrdy Babenberskej, o by asi pre neho znamenalo stratu Rabsu.

Obrzok hradu Rabs spdorysom, na ktorom je mon vidie, ktor asti hradu stli u v13. storo:


Na konci ervna vznikla patov situcia, kedy na pravom brehu rieky Moravy pri Kressenbrune stlo vojska Pemysla Otakara II. ana avom brehu Moravy vojsko uhorskho kra Belu IV. ajeho spojencov. Zhruba 2 tdne ani jedna strana nemala chu riskova prechod na druh breh, kde ich akalo nepriatesk vojsko. Kee obe strany mali problmy so zsobovanm, vyslal Pemysl za uhorskm krom Belom vyslanca, ktor navrhol, aby jedna strana ustpila alej od brehu adovolila druhej strane prebrodi rieku.13. ervna mala zaa regulrna rytierska bitka medzi oboma vojskami. Uhorsk strana sa asi ctila silnejia aprijala monos prebrodi sana raksky breh rieky Moravy. A do tohto bodu sa opis situcie pred bitkou vprincpe zhoduje u viny zdrojov. Rzne s ale opisy neplnovanho zaiatku bitky 12. ervna.
Vina autorov vprincpe uvdza podobn priebeh: V tento de rno as Pemyslovch sl spovala (zhala zsoby jedla) azrove kr tepn so svojimi kumnskymi jazdeckmi jednotkami ako prv prebrodil Moravu ansledne zaal obkuova vojensk tbor Pemysla Otakara. esk kr, ctiaci sa ohrozovan kumnskou jazdou, spolu sasou svojich akoodench rytierov pod vedenm Jaroa zPodehus zatoil na uhorsk-kumnske sily ansledne sa knemu pripojili jednotky Voka zRomberka (8). akodenci rozrazili azatlaili ahkoozbrojen kumnsku jazdu a kMorave, kde narazili na alie uhorsk jednotky, ktor prve brodili rieku. Tieto taktie nemali ancu uspie voi rozbehnutej jazde Pemysla amuseli sa da na tek. Zeskej strany sa pridvali do boja aj alie jednotky anaprklad Bore zRiesemburku preiel cez Moravu a do uhorskho tbora, kde sa zmocnil cennej koristi. Uhorsk jednotky utekali, priom Pemyslov vojsk ich prenasledovali a kBratislave.
Niektor autori popisuj zaiatok inak. Napr. niektor uhorsk zdroje vinia znapadnutia kumnskych jednotiek Voka zRomberka aaj Ji Kovak (9) uvdza, e kumni pod velenm mladieho uhorskho kra tepna sa zaali rozvja tak, aby prenikli eskmu vojsku do boku. Bitku zahjili bu samotn tepnovi kumni alebo ohrozovan jednotky Vtkovcov. Prv eln tok rytierskych akoodencov ( asi Vtkovcov spolu so Schaumberkovcami ) rozohnal ansledne zaal prenasledova kumnsku ahk jazdu. alie uhorsk sily sa poksili oprotitok, ktor sa nepodaril arozpadol sa. stup uhorskch sl sa zmenil za tek krieke za chrbtom, o pre nich znamenalo katastrofu.
Tto verzia sa ned vyli. Vtkovci boli silne zvisl od vsledku bitky adobre si pamtali nedvny zkern postup kumnov (plavcov) uStoce, preto mono pri prvom nepriateskom akte na kumnov zatoili.
Oj sa nsledne objavuje vlistine z21. ervna 1261, vktorej Agnes vdova po Pelhimovi de Witigenawe venuje kltoru vo Vyom Brode kostol Panny Mrie vRychnove. Tento dar bol vykonan so shlasom synov pani Agnes Vokaa Sezemu, pna Voka zakladatea kltora (Vok zRomberka), pna Oja, strka jej synov apna Budivoja (z Krumlova). Listina bola speaten spolonou peaou Pelhima aOja (11).
Listina objasuje rodinn vzahy Pelhima aOja. Obaja uvali pred rokom 1261 spolon pea sprediktom Witigenawe a asi bezpodielovo spravovali spolon majetky vokol tejto osady. Po smrti Pelhima sa hlavou tejto vetvy rodu stal prve Oj. Pani Agnes venuje svoj zdeden majetok vNemeckom Rychnove, vokol ktorho mali majetky aj pni zPorena, preto sa ned vyli hypotza, e Agnes mohla by pvodom blzka prve tomuto rodu.

Spolon pea Pelhima aOje zWitigenawe ( Tebone ) zroku 1261


Podrobn rekontrukciu rodovch vzahov vtkovskej vetvy de Witigenave (zTebone) umouj informcie spojen s plnovanm zaloenm novho enskho cisterciatskeho kltora Ojovmi sestrami Kateinou, Ludmilou, Juttou a Gertrdou.
Kateina bola urit as predstavenou enskho cisterciatskeho kltora vTinov (12), ale od roku 1264 je na tomto poste u uvdzan abatya Elisabeth (13). Emancipovan sestry pravdepodobne chceli podpori svoju sestru Kateinu pri zakladan novho enskho cisterciatskeho kltora, kde mala by znovu abatyou. Hlavne Ludmila aJutta boli najaktvnejie pri zskavan finannch prostriedkov pre zaloenie novho kltora. Zachovali sa viacer listiny, ktor dobre dokumentuj obchodn aktivitu Ludmily ( zRe ), ktor predvala pre tento el svoje zdeden majetky vo Walkersdorfe kltoru vZwettli (Svtl) amajetky v Gerhartsdorfe kltoru vHeiligenkreuz.
Archv vZwettli uvdza 4 listiny, ktor sprevdzali predaj Ludmilinch podielov vo Walkersdorfe (25. kvtna 1265). Pri vydvan vyie uvedench listn sa v kltore vZwettli zila irok Ludmilina rodina, miestna rakska achta zWaldviertelu aasi nsledne 5. z 1266 aj esk kr, ktor potvrdili dan predaj (14).
Vprvej listine je Ludmila zRe uvdzan ako filia quondam antiqui Witigonis(dcra zosnulho/starho Vtka) a predva svoje majetkov prva vo Walkersdorfe so shlasom jej bratov Vtka zo Skalice a Oja (de Witigenaue), Wilhelma de Szinko (Vilm ze inkov) aZumbraka de Linz (Smrak z Tnce), zastupujcich sestry Gertrdu aJuttu. Za ochrancov tchto majetkov na rakskej strane boli uren Rapoto zFalkenbergu ajeho rovnomenn syn. Svedkami na listine s Oldich zHradce, Oldich zLomnice, Budivoj zo Skalice, Vtek zKrumlova, bratia Vok aSezema (de Witigenave), Rapoto so synom zFalkenbergu aalia rakska achta.
Pri predaji v roku 1265 ete nebolo znme miesto budceho kltora, nakoko sa spomna len jeho budca poloha niekde vechch. Vdochovanej listine z28. alebo 29. srpna 1267, vktorej sa uvdza kpa dediny Pov pri Nymburku sestrami Ludmilou a Juttou, tie ete nie je uveden kde m nov kltor st (15). Svedkami s znovu Zumrk z Tnce ako aj Vilm ze inkov. Vlistine z5. z 1265 Pemysl Otakar II. oznamuje , e Ludmila zRe predala tvrtinu svojich statkov vdedine Gerhartsdorf optovi kltora vHeiligenkreuze scieom podpori sestru Kateinu pri zaloen novho kltora (16).
Dcry Vtka zKlokot usilovne zhali podporu pre zaloenie kltora aj mimo Vtkovskho rodu apre konkrtne miesto sa rozhodli asi a okolo 17. jna 1267. Niekedy pred tmto dtumom Jutta, titulovan ako pozostal vdova po Kunovi zKovne (de Chowan), kpila od bratov Budislava aBarlotomeja aod Osany vdovi po ich alom bratovi Bohuslavovi, dedinu Pohled sprsluenstvom aspatrontnym prvom ku kostolu. Kpa prebehla so shlasom Smila zLichtemburka (Bohuslav bol jeho purkrab), ktor sa taktie vzdal nrokov na tto dedinu. Listina uvdza aj cie kpy ato zaloenie kltora svtch pannien cisterciatiek. Smil so svojimi synmi zrove poskytol imunitu, aby budci kltor nebol napdan zo strany Smilovch potomkov apodporil aj vyrovnanie alch prv miestneho kostola, ktor sa stal zkladom kltora. Poda textu listiny (17), pre kpu tohto majetku boli pouit aj finann prostriedky, ktor poskytla Jutta so shlasom manela Kuna zKove.
Zaiatok fungovania kltora potvrdila listina z24. nora 1269, ktorou Pemysl Otakar II. potvdil vznik kltora Vallis s. Marie v Pohled, ktorho ochrankyou sa stala krlovn Kunhuta. Vlistine sa uvdzaj aj zsluhy u nebohej Ludmili zRe, bvalej vychovateky krovny Kunhuty, priom Ludmiline dcry Elizabetha aWelena, lenky rdu (previedli na kltor aj niektor zdeden majetky vokol Novej Re), s vtomto dokumente oznaovan ako chovankyne krovny. Vsvedenej rade s popri cirkevnch zstupcoch uveden hodnostri eskho krovstva a moravskho markrabstva azrove Smil zLichtemburku spolu s Ojom ze Svin (de Zwynz) (18).
Podrobnej popis celho zakladania kltora vPohlede uvdza Zbynk Svitk (19). Zvyie uvedenho procesu je zaujmav nadtandardne aktvna as eskho kra ajeho manelky. Domnievam sa, e Ludmila vyuvala svoj kontakt na Kunhutu pre zskanie podpory krovskho pru. Kunhuta podporila Ludmiline aktivity aj po jej smrti. D sa preto usudzova, e obe eny mali dobr priatesk vzah.
Zlistn ohadom zakladania kltora v Pohledu azlistiny zroku 1261 je mon nsledne rekontruova rodinu pna Oja. Zlistiny zZwettlu vieme, e udmila bola dcrou starho (zosnulho ) Vtka ( zKlokot ), o umuje cel rod priradi ktomuto pravdepodobne najmladiemu synovi vekho Vtka zPrice. Spoznvame troch synov Vtka zKlokot: Vtka ze Skalice, Pelhima de Witigenawe ( na listinch zZwettlu s ako svedkovia jeho synovia Vok aSezema ) aOja de Witigenawe. Poznme aj tyri jeho dcry: Kateinu ( bval predstaven kltora vTinov), Ludmilu ( manelka Markvarta ze a Hrdku ), Gertrdu, ktor zastupoval Vilm ze inkova (asi jej manel) aJuttu, pri ktorej nie je zrejm jej vzah na Smraka z Tnce, nakoko v listine okpe osady Pov zroku 1267 je oznaovan ako vdova po Kunovi zKovne. (20)
Na listinch zZwettlu nsledne svedia Oldich zHradce, Budivoj zo Skalice aVtek zKrumlova, ahko identifikovaten zstupcovia hradeckej akrumlovskej lnie Vtkovcov. Nejasn je vzah Oldicha zLomnice, ktor mal asi blzky vzah kVtkovcom, ale doteraz sa nepodarilo presne identifikova jeho rodinn put ktomuto rodu.

Samotn Ojov otec Vtek zKlokot je pre histriu mlo jasnou osobou. Prv krt sas nm stretvame vroku 1220, kde sved na listine svojho brata Vtka mladieho, ktorou dva kltoru vMilevsku dedinu Kojetn, za spsu due starho Vtka (ich otca Vtka zPrice) (21). Vtejto listine pouil predikt zKlokot atoto oznaenie mu vrmci rodu Vtkovcov ostalo. S Vtkom zKlokot sa spja aj dar polovice osady Presnik pre kltor vZwettli (tzv. Svetelsk listina z rokov 1240 a 1250), navzujci na predchdzajce darovanie polovice tejto osady kltoru, s prvom robi na majetku zmeny (22).
Pan Jna predpoklad, e Ojov otec Vtek zKlokot asto spolupracoval svetvou pnov zHradce, preto by sa mohol nachdza aj vlistinch, kde s uvdzan ako svedkovia Vtek astar Vtek aJindich, synov Vtka resp. Vtek abrati Vtek aJindich zHradce. Priom Vtek zKlokot me by oznaovan ako star Vtek resp. brat Jindicha zHradce (23). Vtek zKlokot bva veobecne povaovan za najmladieho syna otca celho rozrodu Vtka zPrice. Vobdob po roku 1230 mohol by poslednm ( teda starm ) ete ijcim Vtkom synom Vtka zPrice. Vtek zKlokot pravdepodobne uval okrem majetkov vokol dnenho Tbora adnenej Tebone aj majetky za rakskou hranicou. Viacer bdatelia predpokladaj, e sa prienil amajetkovo uchytil vo Waldvierteli - pravdepodobne sniektorou dcrou pnov zo Zbingenu (24).

Vrokoch 1260 a 1269 vystupoval Oj bu sprediktom ze Svin alebo sprediktom de Witigenawe. Sviny asi vlastnil ako nedelieten majetok ana vlastnctve osady Witigenawe sa podielal spolu so svojim bratom Pelhimom (spolon pea) ansledne sjeho synmi Vokom aSezemom. Predpoklada to meme na zklade u spomnanej listiny zroku 1261, vydanej jeho vagrinou Agnes, kde nie je sce Oj vtexte uvdzan ako de Witigenave, ale na pouitej spolonej peati je tento text jednoznan.
D sa predpoklada, e majetkov podiely vokol dnenej Tebone zdedil spolu sbratom Pelhimom po svojom otcovi Vtkovi. Mohlo sa jedna oviacero usadlost resp. hospodrskych dvorov ako napr. aj spomnan Presnik. Vprediktoch sa im najastejie uvdzaj rzne variacie nzvu Witgnov, Vitknov, Witgenaw, Witigenawe apod., tkajce sa sdla prekladanho ako Vtkov resp. Vtkov luh.
Nie je plne objasnen ako prelo panstvo Witigenawe ( pouvam hlavne tento dobov nzov, nie pozdej nzov Tebo) plne do rk Ojovho rodu (25). Pri osdlovan tohto moaristho kraja jeho predkovia narazili na osdlovanie zrakskej strany, organizovan najm kltorom vZwettli. Vtek zKlokot, poda Svetelskej listiny, odpredal resp. daroval as mejetkov tomuto kltoru. Listina konkrtne hovor oosade Presnik, ale predpokladme jeho spoluprcu stmto kltorom aj uinch majetkov vtejto asto povodia Lunice, vrtane samotnej osady Witigenawe. Tieto majetky mohli by odpredan, darovan respektvne spolone vlastnen alebo kltorom budovan ako tzv. grangie hospodrske dvory, ktor potom achtick majite sptne vykupoval. Mon vvoj majetkovho usporiadania vokol dnenej Tebone popisuj aj pani Renata Novkov apn Zdenk alud (26).
Systematick sptn skupovanie majetkov od Zwettlu sa bratom Pelhimovi aOjovi darilo okolo rokov 1255-1260, kedy bol kltor vo finannej tiesni amusel hradi sdne vdavky vdlhoronch majetkovch sporoch s Eufmiou zPottendorfu (dcra Hadmara zKuenringu, ktor poadovala vrtenie majetkov darovanch kltoru jej predkami). Archivr afarr vZwettli pn Frast odhadoval koniec psobenia cisterciakov vokol Tebone okolo roku 1270, kedy kltor vZwettli predal svoje majetky Witigenawe et Saher za sto libier viedenskch denrov (27).
Ako vidno Oj so synovcami zskali do vlastnctva aj majetok Saher dnen r june od Trhovch Svn. Prv zmienky odvorci / majetku Sahar siahaj a do obdobia kedy musel vojvoda Bedich, vsnahe aspo legalizova prienik kolonizcie, organizovan pnmi zKuenringu, udeli tomuto rodu vroku 1185 ako lno pozemky na zpad od hornej Lunice a krieke Stropnici (28). Orok pozdejie daroval mnchom zkltora vZwettli dvorec Lazisich resp. Saher.
Vroku 1221 potvrdil darovanie danho dvorca kltoru vZwettli aj Pemysl Otakar I. spodmienkou, e kltor nesmie pokraova vklovan lesa (29). U v tomto obdob kdvorcu patril aj rybnk (jeden znajstarch vechch). Majetok Sahar bol strategicky umiestnen na tzv. Vitorazskej stezke, ktor viedla zVitoraze cez Nov Hrady aastokrt bol oznaovan ako zemsk brna, za ktor sa nemala dosta rakska kolonizcia.
Vyie uveden informcie naznauj, e esk panovnci neboli naden zrozirovania rakskej expanzie do vntra iech aich rozhodnutia voi rakskej strane boli viac vynten ako dobrovon.
Pri potvrdzovan listiny Pemysla Otakara I. zroku 1221 boli prtomn aj Vtkovci Vtek aJindich - bratia. Jindich bol zakladateom rodu pnov zHradce a jeho uvdzanm bratom Vtkom, mohol by teoreticky aj Vtek z Klokot.
Kpou dvorca Saher pnmi de Witigenave sa Ojovmu rodu podarilo zastavi raksku expanziu na esk zemie anaopak sa otvoril priestor pre nvrat asti vitorazskch zem do rk eskej achty.
Vlednu 1263 Pemysl Otakar II. vydal listinu ohadom zaloenia kltora Zlat koruna, priom definuje majetky ktor maj patri tomuto kltoru (30). Medzi svedkami je uveden aj Hoygeru de Swinz na poprednom mieste, hne za Smilom zLichtenburku apred viacermi krovskmi radnkmi ako aj pred Oldichom I. z Hradce ( zstupcovia romberskej akrumlovskej lnie nie s medzi svedkami).
Ukonenie vplyvu cisterciakov zZwettlu na Tebosku nie je mon jednoznane ohranii rokom 1270, vplyv aspoluprca pokraovala aj nasledujce roky. Napr. stavbu takho vodnho systmu akm bola landtejnska stoka, by sa Ojovi potomkovia (syn Vtek alebo vnuk Vilm) neodvili bez trvalej podpory cisterciatskych pecialistov. zka spoluprca pnov de Witigenawe scisterciatskym kltorom vZwettli urite pokraovala aj po roku 1270 (31).

Za obdobie najvieho rozvoja vtkovskho vplyvu je mon pota obdobie Voka zRomberka. Po jeho smrti (3.ervna 1262) sa najaktvnejmi lenmi vtkovskho rodu stali najm Oldich I. zHradce aOj ze Svin (Vokove deti boli ete nezletil). Sved otom aj listina z 26.ervna 1266, vktorej zVelena (Schetscho de Wilitschin) potvrdzuje darovanie osady Reinprecht kltoru vZwettli, ktor uskutonila ov manelka Gisela, sestra pna zKuenringu (32).
Prvm vporad svedkov je Oldich zHradce, druh je n Oj (Hogerus de Witigenawe). A za nimi nasleduj Vtek zKrumlova a Budivoj ze Skalice, ktor boli sce vekovo star, ale asi menej aktvn. Za nimi nasleduje Albert zPorena (de Borschow) a Smil zLichtemburka.
Aj vroku 1264 vystupuje Oj sprediktom ze Svin (de Svintz), tentokrt na listine Pemysla Otakara II. z12. kvtna vydanej vPsku (33). Pemysl zamieal majetok Bohdanitz, patriaci rytierovi Stironovi de Wetkowitz za majetky Haberse et Vesce. Ako svedkovia s uveden: Purchard zVimperku, Oj ze Svin, Oldich ank, Hyrzo purkrab na Zvkov, Budivoj zo Skalice, Vtek zKrumlova, Zdeslav zKasejovc, Ratmr zBezdkova, Tom zLibjovic, Drslav ze Zvradc, Divi stolnk, Ono ank, Wernhar zKostela, Peter zo Zemnavc.
Pemysl Otakar pripravoval podmienky pre zaloenie mesta Budejovc apotreboval zska Bohdanice, ktor boli blzko pripravovanej fundcie Budejovc. Ztohto dvodu realizoval zmenu majetku sdotynm rytierom.
Zaujmav je znovu poradie svedectva Oja hne na druhom mieste pred viacermi krovmi radnkmi. Oj pravdepodobne nebol len obyajnm svedkom, ale mal nm neznmy vzah kmajetkom alebo krytierovi Stirone. Vrokoch 1263 resp. 1264 si niektor Vtkovci ete neuvedomovali nsledky novo pripravovanch fundci kra na juhu iech, ktor pozdejie mali vek vplyv na Vtkovsk revoltu. Predpokladali, e v spoluprci skrom bud mc aj oni alej rozvja svoje mocensk postavenie.
Vroku 1268 vidme Oja svedi nalistine z 3. srpna, ktorou prask biskup Jn vymiea viacer biskupsk majetky za majetky patriace praskm farm (34). Pri tejto udalosti si biskup vyiadal svedectvo od: Petra probota na Vyehrade, Andreasa komornka eskho, Oldricha zHradce ( de Novo Domo ) podkomoho, Gallusa stolnka, Divinusa anka , Wilhelmusa purkrabho na Pimde, Oje ze Suin, Budivoje zo Sepekova, Bavora zo Strakonc aalch, vrtane moravskch hodnostrov.
Zlistiny vidno, e Oldichovi I. zHradce sa podarilo zska funkciu podkomoho a al Ojov prbuzn (vagor) Vilm ze inkov (zLitic u Plzne) zskal tie vznamn funkciu - purkrabho na Pimde. Ojovi sa napriek jeho snahe nepodarilo zska trval miesto alebo funkciu na krovskom dvore. Sklaman sa asi prestal snai okarieru udvora a po roku 1269 (listina ozaloen kltora vPohlede) ho u nevidme na listinch vydanch Pemyslom Otakarom II. Konkurencia na krovskom dvore bola vek aPemysl uprednostoval viac niiu achtu (najm zMoravy), ktorej viac veril. Zvysokej achty mali vplyv ukra len vybran pni, ktorm Pemysl dveroval natoko (zaviazal si ich natoko), e niektorm dal za manelky svoje nemanelsk dcry.

Po roku 1270 sa meno Oja objavilo v dvoch obsahovo zhodnch listinch z19. bezna 1272 az19. bezna 1274. Oj vystupuje ako svedok bratov Jindicha aVtka zRomberka, ktor vzhode sprianm ich matky Hedvigy, postupuj optovi vyebrodskho kltora patrontne prvo ku kostolu vRabs.
Rovnak rada svedkov uoboch listn zana bratmi Wernhardom a Jindichom zo Schaumburku ( ujovia romberskch bratov ), pokrauj Oldich zHradce, Oj zKlokot, Zvi, Vtek aVok synovia Budivoja zKrumlova, Jindich aVok, synovia Vtka zKrumlova, Albert zPorena, Bene jeho brat, Jindich zKosovej Hory, at. (35).
Pre ns je zaujmav skutonos, e Oj ako zstupca vetvy de Witigenave sa obajavuje sprediktom zKlokot. Tento predikt pouval jeho otec, ale zd sa, e Oj tento majetok zskal a okolo roku 1270, o je dlh as po otcovej smrti. Nevieme i majetok odkpil alebo zdedil, ale vyuil vhodn prleitos aako svedok poui tento predikt, m oznmil, e zskal al majetok. Mono sa zrove chcel verejne oznai za rodovho nslednka svojho otca Vtka zKlokot avodcu jeho rodovej lnie. Vinch listinch tento predikt nie je pouit, dvodom me by jeho men vznam ( oproti majetkom Sviny alebo Witigenawe ) alebo aj strata jeho vznamu po majetkovch sporoch seskm krom, ktor poadoval od Vtkovcov odovzdanie hradu Hradite pri vtkovskom mesteku st.
Nevieme presne o sa pri st udialo, Dalimilova kronika len krtko uvdza, e kr Vtkovce zsteckho hradite spud. Pozdejie zdroje uvdzaj, e Pemysl Otakar poadoval od Vtkovcov vydanie Hradia ( vyuil prvo na krovsk regl k okolitm nleziskm striebra), na o tto zareagovali vyplenm azbranm tohto sdla pred jeho opustenm. Zarcheologickh nlezov vyplva, e hrad Hradite sa nachdzal na zemi dnenho Tbora vlokalite Kotnov. Existuje viacero monch staviteov hradu. Poda jednej varianty to mohli by Konrd aHnvko de Radisch, klienti Oldicha zHradce, poda aej staviteom mohol by Sezema zst aStre (dajn zakladate rodu pnov zo Stre ), ale mon je aj varianta, e stavitemi hradu bola (tebosk) lnia Vtkovcov de Witigenave, nakoko Klokoty sa nachdzaj na svahu hne oproti Kotnovu ( 36).
Prpadn stretnutie vtkovskho rodu vbeznu 1274 sa konalo vase, kedy u bol zvolen za rmskeho kra Rudolf Habsbursk. Pemysl Otakar II. podcenil vznam voby novho rmskeho kra auprednostnil osobn vedenie vojska v konflikte sUhorskom. Na voby poslal len svojho zstupcu anevyuil monosti rokovan pred samotnou vobou sozabezpeenm svojho postavenia a naopak nsledne neuznal novozvolenho rmskeho kra Rudolfa. Tm sa automaticky vyhrotil jeho vzah knovmu krovi, ktor hada spsob ako rozloi moc Pemysla Otakara II. apritom zvi svoju majetkov zkladu prve na kor svojho spera. Rudolf bol ikovn diplomat, ktor vyuil mocensk nstroje svojho novho postavenia (predvolvanie na snemy, kliatby, lna,... ) a schopnos rozvraca stabilitu moci protivnka. Svoje poetn potomstvo vyuil v sobnej politike, vaka omu ksebe priptal vinu vplyvnch kniea nemeckej re.
Pemysl spoliehal na pomoc ppea, ako protivhy rmskeho kra. Ppe ale uznal novozvolenho rmskeho kra azaalo by jasn, e Rudolf skr i neskr obmedz mocensk postavenie eskho kra, voi ktormu vznikala opozcia u aj vjemu podriadench alpskch krajinch.
Samotn Vtkovci boli typickmi kandidtmi na vntorn opozciu proti Pemyslovi. Ctili sa odstren od asti na sprve krovstva a esk kr zaal silne obmedzova ich domnia budovanm novch krovskch majetkov (zaloenie Budejovc, kltora Zlat koruna, vynten odstpenie Hradia). Vroku 1274 Vtkovci ete asi neuvaovali ovzbure proti svojmu krovi. Situcia sa zmenila vroku 1276, kedy rmsky kr Rudolf Habsbursk vyhlsil nad eskm krom rsky oberacht (kliatbu, ktor zbavovala achtu povinnosti poslcha svojho kra) azrove zaal proti Pemyslovi vojensk vpravu.
Moc Pemysla Otakar II. sa u rcala vKorutnsku avtajersku, odkia ustupoval Pemyslov velite Milota z Ddedic armsky kr stl svojskom pri Norimberku. Bavorsk vojvoda Jindich vystupoval najprv ako Pemyslov spojenec abrnil prechodu vojska rmskeho kra. Pemysl preto oakval hlavn der na esk krovstvo od zpadu cez Chebsko azaal stava pon opevnenie pri Teplej na severozpade iech, kde sa schdzala aj esk hotovos. Momentom prekvapenia bola zmena postoja bavorskho vojvodu, ktor za prsub zskania Hornho Rakska preiel na Rudolfovu stranu a dovolil prechod jeho vojsk cez svoje zemia smerom k Dunaju. Rudolfovo vojensk aenie tak smerovalo do Rakska, ktor sa malo sta jeho hlavnou korisou. Rmsky kr zskal na svoju stranu cirkevnch hodnostrov biskupa pasovskho aarcibiskupa salzburskho akombinciou vojenskej sily asubov zskaval aj podporu rakskej achty, o spsobilo rchly rozklad Otakarovej moci aj vPodunaj. Pemysl sa pokusil prejs krakskym mestm na Dunaji, ale skr ako sa knim dostal, tieto prechdzali pod kontrolu rmskeho kra. Pemyslovi ostala vern len Viede, ktor tie zaali oblieha jednotky Rudolfa Habsburskho, priom vojsko Pemysla Otakara stlo na druhom brehu Dunaja. Vtejto situcii prili keskmu krovi sprvy o vypuknut povstania Vtkovcov apnov z Rzemburku. Dobov pramene sa snaia prezentova, e a tto zrada printila eskho kra podda sa rmskemu krovi a zaa snm mierov rokovania, pri ktorch stratil svoje alpsk davy. Pri celkovej analze vtedajej situcie sa jav, e Pemyslova porka sa zrodila u vmomente, ke achtick acirkevn elity valpskch krajinch odmietli jeho vldu resp. sa pridali na stranu rmskeho kra (vRaksku vrtane Pemyslom vymenovanch hodnostrov) (37).
Vtkovcov pri rozhodovan, na ktor stranu sa prikloni, silne ovplyvovali udalosti vRaksku, kde sa im prbuzn rody jeden za druhm pridvali na stranu rmskeho kra. Napr. pasovsk biskup Peter, lnny pn Zvia zFalkentejna ako aj pni zo Schaumberku, prbuzn Romberkovcov. Vtkovcom blzky rod Kuenringovcov sa rozdelil, lnia zDrnsteinu podporovala Rudolfa, lnia zWeitry ostala vern Pemyslovi.
Ned sa vyli, i kpovstaniu neprispel aj Pemysl svojou nedverou. Napr. vprpade Borea zRyzemburka sa uvdza, e nepriatelia falone o om informovali panovnka, ktor zaal voi Boreovi vystupova nepriatesky (38). Nepoznme presne kedy vtkovsk povstanie vypuklo ani akm spsobom Vtkovci bojovali proti krovi. Konkrtne doloen toky na krovsk domny a majetky sa tkaj a nasledujceho roku 1277. Vtkovci mono len formlne vyjadrili podporu Rudolfovi, ktor to mohol deklarova ako ich povstanie atak ikovne destabilizova spera (39).


Pemysl Otakar II. musel pristpi na rokovania, ktor prebiehali na ostrove Kamberk (ostroj na Dunaji zpadne od Viedne) a nsledne bola 21. listopadu 1276 podpsan vchodzia arbitrna zmluva, ktorou sa esk kr podriadil Rudolfovi Habsburskmu. Formlne 25. listopadu 1276 prijal Otakar od rmskeho kra ako lno echy aMoravu, ale pri tom stratil vetky svoje alpsk davy.
Zuzavretej zmluvy vyplvalo, e medzi oboma vldcami m by uzavren pevn mier, ma by zaisten aj postavenie vetkch spojencov apoddanch oboch krov am prs kretitcii prvneho rdu, vrteniu hradov astatkov (40).
Vtkovcov sa tkala as zmluvy ohadom zaistenho postavenia vetkch spojencov oboch krov avrtenie hradov astatkov. K zmiereniu Vtkovcov seskm krom nedolo, Pemyslova nevraivos voi nim bola prli vek, verejne deklaroval, e chce plne vyhladi cel plemeno vtkovsk. Nemali tak in monos, len pokraova v odboji.
Rudolfovi Habsburskmu nestail dohodnut stav, kedy si esk kr mal zachova vplyv vRaksku na avom brehu Dunaja. Rudolfovi rytieri zaiatkom roku opanovali Pernegg aalie lokality, m Rudolf poruoval tto as dohody. Zrove mu vyhovovali pokraujce nesvry Vtkovcov aRzemburkovcov seskm krom, m sa neplnila dohoda ani zo strany eskho kra. Naalej systematicky podporoval vzbrencov. Napr. na jar roku 1277 vliste do Nemecka informuje, e ho podporuje veskom tte 16 upanov.
Formlne Rudolfov vyjednva Fridrich Hohenzollersk stle rokoval seskm krom ako zabezpei mier. Navtvil Pemysla vOpave atmou rokovan bolo aj zaistenie postavenia Vtkovcov, citlivej tmy pre eskho kra. Pemysl Otakar II. po svojej politickej porke roku 1276 pochopil, e mus zmeni svoj postoj kvlastnej achte. Potreboval posilni svoje domce zzemie, preto napr. Lichtenburkovcom vrtil ich prva kmestu Brodu, Bavora zo Strakonc oenil sjednou zo svojich nemanelskch dcr. Vtkovcom ale naopak nsilne obsadil Jindichov Hradec astarho pna Oldicha I. zHradce vykzal do dediny Buk. Ukudnenie nepriniesla ani dodatkov zmluva podpsan 6. kvtna vo Viedni, vktorej boli norimbersk purkrab Fridrich aolomouck biskup Bruno poveren sledova dodriavanie mieru, hlavne vo vzahu kodbojnej achte. Hne listom z 18. kvtna 1277 sa Pemysl sauje norimberskmu purkrabmu, e chlapci zRomberka lpia krovsk majetky aOjovi udia napadli Budejovice (41).
Tlak na podriadenie sa Pemysla Otakara Nemeckej ri nsledne pokraoval, sved otom aj rokovanie syna Rudolfa Habsburkho Albrechta sPemyslom vPrahe, ktor skonili 12. z 1277 podpisom tzv. Druhej dodatkovej zmluvy. Tto zmluva nevyhovovala Rudolfovi Habsburskmu apreto nevola vplatnos. Obom stranm zaalo by jasn, e sa chyst ksilovmu rieeniu. Pemysl odmietal zasahovanie rmskeho kra do svojich prv voi podriadenej achte a zaal rzne kona. Najprv silou potlail odboj Borea zRzmberka, ktor bol do odboja stle povzbudzovan rmskym krom (42). Star pn Bore bol nsledne zajat aodsden radou starch na smr.
Valom kroku esk kr zatoil na odbojnch Vtkovcov. Na nsledky bojov pravdepodobne zomrel Vtek zRomberka, ale nakoniec Pemysl zobral na milos Jindicha zRomberka aOldicha I. zHradce. Dvodom mohol by sentiment za vern sluby Oldicha aVoka z Romberka, ale aj snaha plne si neznepriali ich rakskych prbuznch. VRaksku sa toti zaal dvha odpor voi Rudolfovi Habsburskmu ajeho prelcom z Nemecka. Pemysl kalkuloval, e vznamn rakske rody sa pridaj na jeho stranu ( Kuenringovci zWeitry presviedali achtu vprospech Pemysla).
Zvi zFalkentejna, povaovan za vodcu povstania, an Oj neboli prijat na milos a museli utiec zo svojich eskch statkov, ktor im boli zabaven. Vbeznu 1278 u boli Sviny pravdepodobne vrukch eskho kra, nakoko 3. bezna vymenoval vSvinch novho farra (43).
Vroku 1278 sa vRaksku chystalo povstanie proti Habsburkovcom, priom hlavnmi vodcami boli Kuenringovci zWeitry aviedensk patricijt pod vedenm Paltrama. Toto povstanie ( mono elovo vyprovokovan ) bolo prezraden aRudolf obvinil Pemysla zjeho prpravy azusilovania osvoj ivot. Na severe Rakska zaali boje, do ktorch sa zapojili aj Pemyslove oddiely. Pri ich toku zahynulo mnoho obyvateov Weidhofenu. Rudolf Habsbursk mal idelny dvod na vyhlsenie vojny eskmu krovi (44). Definitvne rozhodnutie priniesla bitka na Moravskom poli uKressenbrunnu vsrpnu 1278.
Vtejto bitke sa vazstvo priklonilo na stranu Rudolfa Habsburskho aj vaka jeho lepej taktike, respektvne nerytierskej lsti. Pred bitkou Rudolf Habsbursk vylenil mal skupinu rytierov pod velenm Ulricha von Capellen, ktor sa skrvali na zalesnenom pahorku Hochfeld aich lohou bolo zboku napadn jednotky Pemysla Otakara vzlomovej fze bitky. Pn Kovak uvdza (s odvolanm sa na niektor dobov pramene), e Capellen dostal od Rudolfa prkaz, aby pri toku jeho jednotka revala Sie fliehen! Sie fliehen! utekaj!, utekaj! (45), m mali narui morlku vojska eskho kra. To sa im skutone podarilo. Vkritickej fze, ke sa rozhodovalo, ktor strana zska prevahu, tto jednotka 20 30 odpoinutch rytierov zatoila do boku Pemyslovho vojska aspsobila paniku. Ke sa Milota zDedic snail vyvies svoje jednotky zbojovej vravy, aby ich znovu sformoval azatoil na zkernch tonkov, mnoh zPemyslovch demoralizovanch jednotiek to pochopili ako tek. Povaovali bitku za prehrat asami zaali zbojiska tie uteka. Pemysl Otakar ostal bojova a do konca, km nezahynul pod presilou rakskych rytierov, ktor neuetrili jeho ivot.
Rudolf Habsbursk bol sksen taktik astratg, ktor aj vtomto prpade plnovane vyuil psychologiu naoslabenie protivnka. Asi vedel onladch apodozren na mon zradu vtbore Pemysla Otakara II., o aj predvdavo vyuil.

Pouit zdroje adopujce informcie:
1) Codex diplomaticus Bohemiae (CDB) VI, s. 467- 468 , . 276, Vtek ze Skalice sa psal poda Skalice severne od Sobslavi, prbuzn Vtkovec zkrumlovskej lnie Budivoj I. ze Skalice sa psal poda hradu Skalice pri Milevsku vi dipl. prca Zdenk alud: Pni zLandtejna.
2) Regesta Bohemiae et Moraviae (RBM) II, s. 1167-1168, . 2663
3) Opis poda viacerch zdrojov: Frantiek Palack Dejiny nrodu eskho II., Autorsk kolektv Petr Kluina, Richard Marsina, Andrej Romak: Vojensk djiny eskoslovenska I. dl (do roku 1526), Vratislav Vanek: Velk dejiny zem Koruny esk III.
4) Mgr. Tom Somer: Smil, zBo milosti pn zLichtemburka disertan prce 2012. Autor uvdza, e Jindich zLichtemburka po prepusten musel zbiera peniaze za vykpn (predpoklad, e pred odchodom museli brniaci sa pni sbi vkupn).
5) Annales Hermanni Altahensis uvdzaj nasledujce men: nobiles de Boemia: Wocho de Rosenberch, Zmilo de Leuchtenburch, Wichartus de Tyrnach, Schazla de Fridlam, Wilhalmus de Gordebrat, Bohuslaus de Bork, Beneis de Valchenstein, Burchartus de Chlinberch, Ulricus pincena de Ellnpogen, Ienezo purcravius Graetz, Zmil frater Wochonis, Haiir cognatus Wochonis, Dluhomil de Nabzden, Styborius dictus Caput, Ulricus de Rosental, nobiles de Austria vero: Albero et Heinricus de Chunring, Ulricus de Lobenstein, Ulricus de Capella, Ludwicus et Albertus de Zelking, Sighardus dictus Piber. 6) KIC Trhov Sviny: Informan list Kostel Nanebevzet Panny Marie.
7) RBM II., s.99, .262 as.100, .263
8) Spontnny zaiatok bitky pripisuje vina autorov kumnmi ohrozovanmu Pemyslovi Otakarovi II. - Herman Klma: Die Schlacht bei Groienbrunn anno 1260; Autorsk kolektv Petr Kluina, Richard Marsina, Andrej Romak: Vojensk djiny eskoslovenska I. dl, ale aj mlad autori ako napr. Peter Roh: II. esko-uhorsk vojna obabenbersk dedistvo. 9) Ji Kovak Rytske bitvy aosudy II Rytska krev (1208 1346 )
10) Ba Dudk - Djiny Moravy- as V. od roku 1197 a do roku 1261. Uvdzam nezmenen text: Nabaiv se neinnosti vojsko stlo ji od 24. ervna 1260 v poli nebo spe z obavy ped nedostatkem velik spe a pce. vypravil Pemysl Otakar dne 10. ervence venho rakouskho pna, Otu z Maisavy, jakoto parlamente do tbora neptelskho, aby krle pemluvil bu k mru nebo vymohl na nm voln pechod pes Moravu pro jednu nebo pro druhou stranu, k emu se nabzelo dvoudenn pm. Pakli nvrh tento byl uinn, a Pemysl Otakar sm se k tomu piznv ve zprv sv k papei , pak asi stav jeho byl ji velmi kritick; neotvrat se zajist nepteli brna k vlastnmu postaven. Bela IV. nvrh pijal a ustanovil 12. ervenec kpechodu vojska svho na prav beh Moravy ; na den sv. Markty, 13.ervence, mla se pak svsti rozhodn bitva. Avak jako se pihzv tak v novj dob, neptel, tedy zde Uhi. potali pm od plnoci do plnoci, kdeto vojsko Otakarovo potalo od vchodu slunce. Takovmto zpsobem rozchzeli se ve svch kombinacch ; nebo kdeto vojsko esk zabvalo se jet s taktickm rozestavenm, Uhi vedeni jsouce krlovicem tpnem, peli ji v noci dne 11. ervence u Schlosshofu pes Moravu a 12. ervence seadni byli ji pln k bitv na pravm behu. echov volali ovem zrada", kter se Uhi tak skuten dopustili, kdy se jali jet 12. ervence velkm obloukem obklopovati sted, kde stl Pemysl Otakar s ervenm praporem sv. Vclava. Pes pekvapen vojska eskho bylo to podnikem odvlivm. Co kdyby tok se nezdail avojsko bylo odraeno? V pozad tekla irok Morava. Postaven takov vol si neptel bu jen lehkomysln nebo vtzstvm jist. Zd se, e Uhi byli vtzstvm jisti, a byli by velikou svou pevahou vtzstv dobyli, kdyby se byli nesetkali s bojovnky zoufalmi a nejve nadenmi. Belo zde o estnou smr nebo o hanebn zajet. Pemysl Otakar bojoval v ele svch eleznch ryt ; tmto bylo vydreti prvn nval, aby za ochrany jejich mohl se znenhla esk ik rozvinouti, a se Vokovi z Romberka podailo Kumny odraziti. Obrnnci zskali nyn msto k toku a pes nesmrn vedro a stran prach vecko ped sebou drtili. tpn jsa tce porann musel bojit opustiti a Uhi bez vdce Bela stl jet na levm behu Moravy prchaj v divm nepodku, vrej na oddly postupujc, uvdj tak tyto ve zmatek a pronsledovni jsouce horliv vojskem eskm a v prvn ad vojskem biskupa Brunona, podlhaj bu mei neptelskmu nebo hnni jsou houfn do Moravy. Bela pat s jakhosi nvr zden na zhubu sv jzdy, ani by mohl pomoc pispti, nae se zbytky vojska svho ustupuje do vnit zem. Bohat jeho tbor padl vtzm do rukou. Byla to nejkrvavj bitva, jakou byl kdy Pemysl Otakar svedl ; na 18.000 padlch pokrvalo pr bojit a asi 1 4.000 bojovnk zahynulo pr v Morav. Vtz zastavil se teprve u Prepurku a dostl vrn slibu ped bitvou uinnmu, e klter zalo. Cistercick klter Zlat koruna v echch, ml tak svj pvod a na vtzstv mlo upomnati nov zempansk msto v Dolnch Rakousch Marcheck.
11) RBM II. str.121, .323, Listina je podozriv ako falzum, nakoko na nej vidno nsledn pravy. Ak aj niekto tto listinu myselne korigoval, osoby vnej vystupujce asi ostali relne. 12) CDB V.1 s.229, .143
13) CDB V.1 s.629, .424
14) Zwettl, Stiftsarchiv(AT-StiAZ) http://monasterium.net/mom/AT-StiAZ/Urkunden/fond?block=6
Archv uvdza na vyie uveden strnke 4 listiny kdtumu 25.kvtna 1265. Druh listina, ktorou Pemysl Otakar II. potvrdzuje, e Ludmilla de Reusch scieom podpori zaloenie novho cisterciatskeho kltora jej sestrou Katainou, predva so shlasom prbuznch svoj zdeden majetok vo Walkersdorfe Konrdovi, optovi vkltore Zwettli, priom ochrancami tohto majetku na zem Rakska bud Rapoto zFalkenbergu ajeho syn Rapoto, m vtexte rok1266. Prv 2 listiny poda psma psal rovnak pisr (asi domci pisr kltora). Vtretej listine zZwettlu shlasia bratia Vtek zo Skalice a Oj zTebone spolu s Wilhelmom de Szinko aZumbrakom de Tinz uvdzaj, e ochranou kltorom kpenho majetku vRaksku sa zavzuj ochrancovia Rapoto star aRapoto mlad zFalkenberku. Vtvrtej listine bratia Vtek zo Skalice a Oj zTebone spolu s Wilhelmom de Szinko aZumbrakom de Tinz shlasia stmto predajom. Svedkovia na listine s rovnak ako na prvej listine. Tretiu atvrt listinu poda psma psali in pisri ne prv dve.
15) RBM II. s.191, .496, CDB V.2 s.64, .517
16) CDB V.1 s.670-671, .454
17) RBM II. s.216, .562
18) CDB V.2 s.160. .579
19) Zbynk Svitk: Potky kltera cisterciaek vPohledu, Sbornk prac Filozofick fakulty Brnnsk univerzity C43, 1996.
20) Zumbrak zTinzu mohol by aj niektor prbuzn manela Ludmily, nakoko vtedy jej zosnul manel ako aj jeho rovnomenn syn boli obaja oznaovan ako Markvart zHrdku ( pri Beclavi ), priom oznaenie zHrdku resp. zTna me korepondova s de Tinz vi Jan Jna: Vitkovci ajejich rod III. Pn Zdenk alud vdiplomovej prci Pni zLandtejna Praha 2001 na str. 26 uvdza ako mon identifikciu Zumbrka de Tinz Zumbrka zHrochova Tnce.
21) RBM I.s.296, . 634, CDB II. s.192, .208
22) CDB V.1 s. 637-638, .429, Archv kltora vZwettli http://monasterium.net/mom/AT-StiAZ/Urkunden/1240%7C1250/charter
23) Jan Juna: Vitkovci ajejich rod do roku 1312 s.93
24) Vratislav Vanek: Velk dejiny zem Koruny esk, Paseka 2000, svazek III. str. 197 (VDZK III.); Petr Kubasa Zvi zFalkentejna asedleck mluvy Bakalska diplomov prce 2010;
Zrakskych internetovch zdrojov je mon vysledova rod pnov zo Zbingenu: Pni zo Zbingenu boli bonou vetvou rodu pnov zKuenringu. Jindich I. zo Zbingenu bol bratom Albera zKuenringu. Jindich sa vhodne oenil sJuttou von Imbach (Minnebach Strosendorf ), m zskal vek majetky, vaka ktorm zaloil pri rieke Dyje mesteko Weikertslag ( meno mesta je asi po Wichardovi, otcovi manelky Jutty ). Ztohto sdla nsledne pokraovala kolonizcia realizovan najm jeho synmi (Jindich aWichard) aj smerom na Nov Bystricu aLandtejn. Hypoteticky sa Vtek zKlokot mohol oeni naprklad sdcrou Wicharda I. Tejto hypotze by vyhovovali skutonosti, e jedna zVtkovch dcr dostala meno, ako bolo zvykom, po svojej vznamnej babike Jutte von Imbach. Aj predavan Ludmilin majetkov Walkersdorfe meme identifikova s Walkersdorfom, ktor le vblzkosti Hadersdorfu am Kamp, nakoko vokol Kamp bolo viacero majetkov pnov zo Zbingenu, ktor mohla Ludmila zdedi. Reltori CDB V.ebnek aDukov identifikuj predvan Walkersdorf ako Klein Walkersdorf juhovchodne od Znojma. Ja sa priklam kstotoneniu sWalkersdorfom am Kamp, nakoko vtejto oblasti kltor vZwettli u vlastnil viacer majetky / dary aprjem ztchto majetkov vblzkosti obchodnej tepny - Dunaja mohol by pre nich zaujmav.
25) RBM II, s.143, . 371: Ohadom vzniku panstva Witigenave by mohol by zaujmav aj tento testament Voka zRoemberka, kde rozpisuje ako naloi sviacermi svojmi majetkami. Medzi inmi prikazuje vyplati pnovi Borsoni ( Alberto de Porshow predok pnov zPorena ) 40 mariek striebra zVokovho majetku Treboni alebo aj viac. Jeden znajvch odbornkov na toto obdobie pn Vanek stotouje tento majetok sTebonnom pri slavi (nenaiel som preukzaten vzbu), in Tebonn (Horn aDoln) s pri eskom Krumlove, ale vznikli vpozdejom obdob. Stoj za preskmanie, i sa skutone jedn len o podobnos mena spozdejm nzvom Witegenave - Tebo. Hypoteticky Treboni mohol by majetok / statok vokol pvodnho Witigenaue, ktor mohol Oj zska prve prostrednctvom Alberta de Porshow, sktorm mal Ojov rod priatesk vzby. Vok zRomberka moho zska majetky vokol dnenho Teboska prostrednctvom svojej manelky Hedvigy zo Schaumburku, ktorej ich mohol pripsa ako veno jej predchdzajci manel Jindich zKuenringu. Po odkpen panstva Witigenave pnmi zRomberka po roku 1363 sa tto mono vrtili kpouvaniu pvodnho mena Treboni Tebo. Je to ale len jedna zmonch hypotz bez konkrtnych dkazov.
26) Renata Novkov: Opatovick mln na Zlat stoce Byla na potku obou grangie svtelskch cisterciaku?; Zdenk alud diplomov prca: Pni zLandtejna do doby husitsk, Praha 2001.
27) Mohlo sa jedna len odokpenie zvynch ast majetkov, ktor dovtedy ete Ojov rod plne nevlastnil.
28) CDB I. s.283, . 311
29) CDB II. s.205, . 218,Zwettl, Stiftsarchiv(AT-StiAZ) http://monasterium.net/mom/AT-StiAZ/Urkunden/1221.1/charter
30) RBM II, s.157-158, . 409
31) O pokraujcom vplyve kltora vZwettli me svedi aj listina zjeho archvu z roku 1328 http://monasterium.net/mom/AT-StiAZ/Urkunden/1328_VII_01/charter?_lang=est , ktor vydal Vilm zLandtejna vDomanne. Vtomto roku sa tu stretli Gregor opt zZwettlu sVilmom zLandtejna, s Jindichom zBtova aso Smilom zNovch Hradov, ohadom zruk pre kltor. Uveden pni mali chrnit majetky kltora poas prebiehajceho esko-rakskeho konfliktu. Opt vobave osvoje majetky iadal vyie uvedench pnov oich ochranu anhradu kd. Zaujmav je skutonos, e stretnutie sa nekonalo vo Witigenawe ( Teboni ), v jednom zhlavnch sdiel pna Vilma, ale vblzkom Domanne. Ned sa vyli, e opt Gregor uprednostoval stretnutie na domcej pde prve vDomanne, kde kltor mohol ma stle majetkov podiely (Domann sa nenachdzal medzi majetkami pnov zLandtejna).
32) Zwettl, Stiftsarchiv(AT-StiAZ) http://monasterium.net/mom/AT-StiAZ/Urkunden/1266_VI_26/charter
33) RBM II, s.175, . 451
34) RBM II, s.240, . 620; CDB V/2 s.135, .565
35) Listina zroku 1272: RBM II, s.311, . 776; Listina zroku 1274: RBM II, s.356, . 862. Kede listiny s obsahovo ako aj zoznamom svedkov rovnak, me sa jedna ojednu at ist listinu ajej nepresn opis (chybn rok) alebo listina zroku 1274 len potvrdzovala akt zroku 1272.
36) Vratislav Vanek: VDZK III. str. 276 277
37) Vratislav Vanek: VDZK III. str. 166
38) Fonted rerum Bohemicarum (FRB) II. s. 301 Pokraovatele Kosmovi - Prbehy krle Pemysla Otakara II: Lta pne roku 1274 mu urozen Bore odstaupil jest od krle, ztratiw milost krlowu bez viny sv, neb neptele jeho krle zle zprawili Vina historikov sa domnieva, e sprvny rok tchto udalost m by a rok 1276.
39) Meme sa len domnieva ako sa Vtkovci sprvali na zaiatku vojnovho konfliktu vroku 1276. Vojsko Pemysla Otakar II. sa presvalo od Teplej kDrosendorfu pravdepodobne cez alebo vemi blzko vtkovskch majetkov. Vtom ase asi Vtkovci otvorene nevystpili proti svojmu krovi. Nevieme napr. i Vtkovci neodmietli vojensky podpori Pemysla Otakara II. mimo zemia eskho krovstva a prve ich neas mohla by povaovan za zradu? Mono blokovali zsobovanie Pemyslovho vojska a Rudolf Habsbursk ako preiban hr vyuil Pemyslovu podozrievavos a elovo roziroval prehnan informcie oodboji veskom krovstve. Poda mjho nzoru k Pemyslovmu podrobeniu sa pri Viedni viedla bezvchodiskov vojensk situcia. Ako uvdza Ba Dudk vDejinchMoravy diel V. VII., jadrom Pemyslovho vojska bola jazda, ktorej ale pohynulo znedostatku pce vea kon, tm stratila svoju silu. skokom sa Rudolfovmu vojsku podarilo obsadi Klosterneuburg, jedin mesto na pravom brehu Dunaja, ktor drali esk jednotky avktorom mal Pemysl pripraven vinu svojich zsob. Zrove sa Pemysl dozvedel, e proti nemu tiahne aj uhorsk vojsko kra Ladislava. Odboj vechch mohla by len vhovorka.
40) Vratislav Vanek: VDZK III. str. 169
41) WBS .84, str. 93 95; Ojovi udia napadli 16. kvtna 1277 Budejovice avyplili majetky miestnych meanov. Ztejto informcie nevieme presne, i Ojovi udia boli len jeho podriaden milites alebo priamo lenovia jeho rodu napr. aj Vok aSezema, synovia jeho brata? Ztextu sa d usudi, e samotn Oj sa u priamo nezastoval vojenskch akci, prenechval ich mladm.
42) Vratislav Vanek: VDZK III. str. 184
43) WBS .109, str. 120 121: 4. bezna 1278 Pemysl vPrahe prezentuje na faru vSvinch klerika Ludvka. 5. bezna 1278 prask biskup Jn potvrdzuje Ludvka a poveruje dekana afarra vStropnici uvies Ludvka do funkcie.
44) Vratislav Vanek: VDZK III. str. 188.
45) Ji Kovak Rytske bitvy aosudy II Rytska krev (1208 1346 ), str. 171