Zlat doba Striebornej rue - 8.as

Autor: Mildi <(at)>, Tma: lechta, Vydno dne: 26. 06. 2016

Rok 1342 bol rokom dohodnutho odchodu kra Jana Lucemburskho z eskho krovstva. Za svoj 2 ron pobyt mimo iech sa kr Jan nechal od markrabho Karla vyplati. Draho zaplaten prvo vldnu chcel Karel prirodzene o najlepie vyui a hne zaal vldnu poda svojch predstv.

Krovstvo bolo po odchode kra Jana v neahkej finannej situcii. Navye zo zahraninopolitickho hadiska vnou hrozbou bolo nepriatestvo s cisrom Ludvkom Bavorskm, ktormu sa podarilo vytlai Lucemburkovcov z Dolnho Bavorska, zorganizoval vyhnanie Karlovho brata Jana Jindicha z Tirolska a bolo jasn, e ich vzjomn mocensk boj sa neskonil. Lucemburkovci boli pre cisra hrozbou, nakoko drali 2 zo 7 voliteskch hlasov kurfirstov: hlas eskho kra a hlas trevrskeho arcibiskupa. Cisrov rod Wittelsbachovci taktie drali 2 volitesk hlasy: hlas braniborskho markgrfa, ktor dral cisrov syn Ludvk Braniborsk a hlas falckho grfa. Druh hlas bol ist len iastone, nakoko falck vetva Wittelsbachovcov mala ast spory so svojimi prbuznmi v Bavorsku. Hlavnm dvodom sporov bola dohoda, poda ktorej prvo voliteskho hlasu sa malo strieda medzi oboma vetvami, o samozrejme dobre nefungovalo.

Cisrovi sa podarilo zska na svoju stranu novho, ppeom Benediktom XII. vymenovanho, mohuskho arcibiskupa Jindicha z Virneburgu, ktor si prklonom k cisrovi ale znepriatelil kriu. Zvyn dva hlasy drali mohusk arcibiskup Walram z Julichu a sask vojvoda Rudolf s dobrm vzahom k Lucemburkovcov (o tento hlas sa uchdzala aj lauenbursk vetva saskch vojvodov). Cisr Ludvk Bavorsk mal siln podporu v ri, najm v mestch, ale jeho hlavnm problmom bol dlhoron spor s ppeskou kriou, ktor ho oznaovala za kacra a vyhlsila nad nm kliatbu. Cisr vaka ikovnej nrodnej politike v nemeckej asti re dokzal svoj spor s kriou interpretova ako spor kompetenn, v ktorom on bojuje za prva re, ktor chce ppe obmedzi. ikovnou propagandou a intelektulnou podporou od uznvanch cirkevnch osobnost akou bol napr. Vilm z Occamu, dokzal vybudi v ri nrodn ctenie a nm oslabova tlak cirkevnej kliatby.

Cisrovou slabou strnkou bol strach a zbabelos s osobne do stretu na bojovom poli. Preto pri dosahovan svojich cieov rd vyuval zkulisn diplomaciu, vytvranie koalcii, intrigy a ntlak prostrednctvom rskych snemov. Touto cestou inne tlail na Lucemburkovcov, a sa mu museli postupne podvoli arcibiskup Balduin Trevrsky ako aj esk kr Jan Lucembursk.

K vldnutiu a k boju s cisrom Karel potreboval vhodnch pomocnkov a Vilm z Landtejna ako odskan vern spolupracovnk mal dobr ancu znovu zska vznamn funkciu. Karel bol pri vkone vldy nron voi sebe a takisto voi svojim spolupracovnkom, museli sa Karlovi prispsobi vdy ke to potreboval. Zmeny vo funkciach robil postupne s cieom zachova stabilitu v krovstve. Pri vbere svojich dvernkov uprednostoval hlavne vzdelanch a schopnch jednotlivcov, asto z cirkevnch kruhov. Tm zmieroval svoju zvislos od vysokej achty, podobne ako Vclav II. esk achta mala ancu konkurova cirkevnm vzdelancom pokia mohla Karlovi poskytn finann zruky alebo vojensk podporu pre jeho mocensk aktivity.

Panu Vilmovi boli blzke Karlove vzie a veril jeho schopnostiam, preto sa rozhodol mu ponknu svoje slby. Jeho nasledujci ivot bol spojen s Karlovou cestou za mocou, ktorej kukat cesty je potrebn pozna pre pochopenie nasledujcich Vilmovch rozhodnut a podstaty jeho konania.

Zd sa, e Vilm z Landtejna videl od roku 1342 ance pre svoj nov mocensk rast na Morave. Jeho prenikanie na Moravu bolo postupn ale systematick, o om svedia jeho kroky ako snaha o zskanie cirkevnej prebendy pre syna Oja v olomouckom biskupstve, vydaj dcry Aneky do rodu moravskch ternberkovcov a aktivity na Morave v mene markrabte a jeho brata.

Karel pre vyrovnan sboj s cisrom potreboval nielen finann a vojensk silu, spojencov v ri ale aj zabezpeen vchodn a jun hranicu krovstva. Na Morave potreboval spoahlivho loveka.

Skoro fatlne postavenie Lucemburkovcov sa vrazne zlepilo, ke po mrt dobrckeho ppea Benedikta XII. bol v kvtnu 1342 so silnou podporou franczskeho kra zvolen za novho ppea Kliment VI., Karlov uite a priate Pierre de Rosiere. Nov ppe mal jasn cie znii kacrskeho cisra Ludvka Bavorskho. Pierrove sksenosti a intelekt z neho robili smrtelne nebezpenho protivnka cisra a jeho prisluhovaov. Ppe bol brzden v toku na nenvidenho cisra, nakoko ten stle hrozil spojenectvom s anglickm krom proti jeho ttorovi, franczskemu krovi Filipovi VI.

Jan ako aj Karel pochopili ancu oprie sa v boji s cisrom o silu cirkvi, ale najprv potrebovali zbavi Jana dvojitej cirkevnej kliatby. Jednu cirkevn kliatbu vyhlsil nad eskm krom bval biskup Nanker, kvli sporom v Sliezsku a druh cirkevn kliatba visela nad eskm krom kvli jeho lnnemu subu cisrovi v roku 1339.

Jednou z prvch loh markrabte Karla bolo stabilizova vldu v Sliezsku a vyriei spor s vratislavskm biskupstvom (ohadne vberu svtopeterskho haliera a biskupskho hradu Mil), ktor bol dvodom kliatby biskupa Nankera voi eskmu krovi. Biskup Nanker zomrel koncom roku 1340 a jeho nstupca Preclaw mal pozitvny vzah voi Lucemburkovcom. Bol to idelny as na dorieenie sporov. Jan Lucembursk u nestihol osobne rokova v Sliezsku a tak tto lohu prevzal nslednk trnu Karel. V listine z 3. nora 1342 Jan Lucembursk udeuje Karlovi pln moc na jednanie o otzkach vratislavskho biskupstva a hradu Mil. Medzi svedkami tohto dokumentu je uveden aj Vilm z Landtejna. Listina je povaovan za Karlovo falzum a ukazuje, e Karel Vilma pokladal za blzkeho loveka, ktor ho podpor aj v nie vdy plne leglnom postupe.

V tomto obdob Karel udelil Petrovi z Romberka a Vilmovi z Landtejna funkciu poprvc na Plzesku. O vysokom postaven Petra a Vilma sved aj rozhodia listina z 30. kvtna 1343, v ktorej Karel rieil spor praskch meanov so pitlom kriovnkov. Vilm v nej sved hne na druhom mieste za Petrom z Romberka.

inorod markrab Karel zaal aktvne riei vetky otvoren otzky. o najskr vycestoval do Vratislavi, kam predtm poslal svoje poverenie. S novm biskupom Preclawom sa mu podarilo dohodn rieenie spornch otzok a hne sa musel ponha do Uhorska, kde umieral kr Karel Robert z Anjou. Nestihol ho u ivho, ale aspo sa zastnil na jeho pohrebe a korunovci novho kra, jeho syna Ludvka (Velikho). Nvtevu vyuil na potvrdenie v roku 1338 dojednanho soba Ludvka so svojou dcrou Marktou. Karel okrem politickho spojenia trvalo usiloval aj o pozdvihnutie obchodnch vzahov medzi Uhorskom a Moravou, priom nadvzoval na vyegradske dohody z roku 1335, kde sa definovala dleit obchodn trasa z Uhorska na Moravu.

Jan Lucembursk sa ponhal o najskr navtvi novho ppea Klimenta VI., kde odvolal svoju lnnu prsahu cisrovi a zrove vybavil viacer cirkevn prebendy. Medzi inmi aj miesto kanonika v olomouckom biskupstve pre Vilmovho syna Oja.

Urite s ppeom zaal aj diskusiu o situcii v ri a spolonom boji s cisrom. Pre odstrnenie cisra bolo potrebn postupne zska podporu v ri. Kliment VI. si uvedomoval, e najvhodnejm partnerom v ideologickom boji s cisrom je trevrsky arcibiskup Balduin, strko kra Jana. Arcibiskup mal v nemeckej ri vysok kredit, nakoko dlhodobo bojoval za prva re. Bolo potrebn ho zska a presvedi na nebezpen hru proti Ludvkovi Bavorskmu. Na cisra bol potrebn opatrn postup.

Idelnou taktikou bolo vyjednvanie Lucemburkovcov s cisrom ohadom ich odkodnenia za Tirolsko, priom zrove zdanlivo ponkali sprostredkovanie zmierenia cisra s novm ppeom. V lednu 1343 zomrel staruk prask biskup Jan IV. z Draic. Na jeho miesto sa uchdzali dvaja uchdzai. Karlov kanclr mlnick probos Jindich a dekan praskej kapituly Arnot z Pardubic.

Prask kapitula sa nevedela dohodn na jednom kandidtovi a nakoniec bol rozhodnutm ppea probciou vymenovan za novho praskho biskupa Arnot z Pardubc. Karel akceptoval toto menovanie a Arnot sa stal jeho silnou politickou, cirkevnou ako aj osobnou oporou.

Karel bol stle nten riei ak finann situciu v eskom krovstve a Vilm mu pomhal riei jeho rznorod finann opercie. Napr. v listine z 3. ervence 1343 je Vilm z Landtejna uveden ako svedok, respektvne ako jeden z ruiteov Karlovej zbezpeky pre kutnohorskch urburrov. Zaujmavosou listiny je klauzula, v ktorej Vilm v prpade neplnenia zvzkov nem figurova ako ruite (leenie v Prahe), ale m ho zastupova jeho syn Oj. Karel asi chcel ma Vilma vonho pre in lohy a Vilm vyuval prleitosti ako postupne etablova svojho syna v slubch pre Karla. Z tohto obdobia je pravdepodobne aj dokument, ktorm Karel zastavuje Vilmovi z Landtejna plat z dvoch dedn u Jemnice za piku 100 kp groov, pravdepodobne za svoje dlhy Vilmovi. V z 1343 Karel pristpil na prmerie s cisrom. Musel, nakoko sa skomplikovala situcia v Sliezsku, kde sa nov vojvoda Jindich Zahsky zmocnil Hlohova. Karel musel zasiahnu, priom sa do bojov zapojil aj posk kr Kazimr, ktor vstpil do Hlohovska a pripojil si as tohto zemia.

Karel vynakladal vea silia na udrania priatestva s vchodnmi susedmi, nakoko tmto svoje spojenectvo stle ponkal aj cisr. Karel navtvil poskho kra, kde pomhal k jeho dohode s rdom nemeckch rytierov. Zrove sa snail pomc uhorskmu krovi Ludvkovi, ktor iadal Karla o podporu u ppea, aby tento presadil uznanie jeho brata Ondreja ako spoluvladra na neapolskom trne po smrti kra Rberta. Ondrej bol manelom Rbertovej dcry Jany, ale bez asti na vlde. Karel za tmto elom nespene posielal do Avignonu za ppeom vyjednvaov.

Ppe Kliment VI. medzitm po preden prmeria medzi franczskym a anglickm krom na 3 roky, zaal otvorene toi na Ludvka Bavorskho. Kliment vyzval cisra na podrobenie sa ppeskej krii do 3 mesiacov, priom dokument (ppesk nlez) obsahuje zmienku aj o tirolskej afre. Cisr si uvedomoval nutnos urovna problm s Lucemburkovcami a preto ponkal Janovi Lucemburskmu ako odkodnenie za Tirolsko sob svojej dcry s Janovm najmladm synom Vclavom ako aj odstpenie Dolnej Luice.

Do iech priniesol tto informciu Hynek z Dub, ktor sa vrtil z rokovania v Avignone ohadom zsahu ppea v prospech Ondreja Uhorskho. Karel sa obval, e sa jeho otec dohodne s cisrom za podmienok nevhodnch pre neho a jeho brata Jana Jindicha. Preto radej koncom roku 1343 aj on priamo vstpil do rokovania s cisrom. Z Domalc spolu s bratom prostrednctvom poslov komunikovali s cisrom. Tento videl v paralelnch rokovaniach s Lucemburkovcami idelnu ancu znovu vyvola medzi nimi rozkol. Tto jeho taktika u bola v minulosti viackrt spen.

V obdob, kedy bol Karel viazan aktivitami voi cisrovi, mu pomhal Vilm pri rieen problmov na Morave. Z trkovitch dokumentov Summa Gebhardi sa d vyta zsah Vilma z Landtejna v prospech 21 brnenskch meanov v roku 1343, ktor boli zadran spolu s tovarom v Trnave grfom Pavlom. Dvodom bol dlh eskho marlka Pertholda z Lip, za ktor sa rok predtm brnensk zaruili. Najprv mal situciu riei posol Bernard, ale bol nespen. Problm musel riei Vilm z Landtejna, ktor vycestoval za uhorskm krom. Toho 4 tdne hadal, km ho zastihol vo vzdialenosti viac ako 100 m od Brna.

Vilm bol pravdepodobne o tto slubu poiadan Karlom alebo jeho bratom, aby sa zachovali dobr vzahy a dohodnut obchodn trasy s Uhorskom. Vilm mal diplomatick schopnosti a mohol vyui osobn znmos s novm uhorskm krom Ludvkom, lebo v roku 1338 sa s nm stretol, ke dojednval spolu s markrabm Karlom a Tmom z Koldic jeho sob s Karlovou dcrou Marktou.

Jan Lucembursk koncom roku 1343 oficilne psobil v Avignone aj ako prostrednk medzi kriou a cisrom, ale dostal od ppea prsub, e bude podporova Karla pri jeho kandidatre protikra voi Ludvkovi Bavorskmu. Ppe zrove pozval Karla do Avignonu. Jan poslal Karlovi odkaz, aby preruil rokovania s cisrom a pricestoval za ppeom. Karel neveril otcovi a odcestoval do Avignonu v noru 1344 a priamo na pozvanie od ppea Klimenta VI.

Karel spolu s otcom prili do Avignonu rozhdan pravdepodobne kvli novm finannm nrokom kra Jana. Ich spor urovnval aj samotn Kliment VI. Hlavnou, ale skrytou tmou rokovan bol ich postup proti cisrovi. Nvteva vak priniesla aj vznamn povenie praskho biskupstva na arcibiskupstvo. Doba tomu prijala, dovtedy nadriaden mohusk arcibiskup Jindich z Virneburku prisluhoval cisrovi, a preto oslabenie jeho vplyvu na echy bolo pre ppea vtan. Tto vznamn udalos v prospech eskej cirkevnej samostatnosti bola zrove vhodnou kulisou pre konpiran rokovania. Z Avignonu odiiel kr Jan do Lucemburku a markrab Karel do Bazileja. Obaja vedeli, e je potrebn naoko rokova s cisrom, ale zrove zbiera spojencov proti nemu. V Bazileji Karel rokoval s rakskym vojvodom o sobi svojej posledne narodenej dcry Kateiny s Albrechtovm najstarm synom Rudolfom. Jan Lucembursk sa zase snail zska wettinskeho markgrfa Fridricha, ktormu tie ponkal Karlovu Kateinu, kee v rodine nebola iadna in von princezn.

Cisr sa dostal pod tlak, nakoko v samotnej nemeckej ri sa tie postupne menila atmosfra. Rske knieat u povaovali dlhoron spor cisra s kriou za neudraten. Bli sa, e cisr bude ppeom dotlaen k stupkom na kor rskych prv. Poadovali oddeli osobn spory cisra od kompetennch sporov re a krie. Tto atmosfru v pozad pripravoval trevrsky arcibiskup Balduin.

Karel po odchode do Avignonu zveril vldu v echch bratovi Janovi Jindichovi. Jan Jindich asi trvil vinu asu v Prahe a na rieenie problmov na Morave rd vyuval Vilma z Landtejna. Naprklad v roku 1344 ke nedostal odozvu na svoje listy mestskej rade Olomouca, aby odsdila zadranho zloinca, poiadal Vilma o intervenciu. Ten poadovan zsah v tom roku aj vykonal.

Karel spolu s otcom sa vrtili do Prahy v listopadu 1344 a slvnostne intalovali prvho praskho arcibiskupa Arnota z Pardubc. Zrove zaali pripravova nov krov vpravu do Pruska, na ktor pozvali mnoh osobnosti Eurpy, tm ich zskavali na svoju stranu a brnili toku na svoje krovstvo.

Medzi pozvanmi bol aj uhorsk kr Ludvk, ktorho prili koncom roku do Brna privta Jan Lucembursk, Arnot z Pardubc ako aj Vilm z Landtejna. Vetci vyie uveden boli v Brne obdarovan, priom Vilm ako vznamn pmluvce meanov na krovskom dvore dostal vno za 4 hivny a lovask skno za 4,5 hivny.

Z Brna sa Jan Lucembursk vrtil do Prahy, kde s pnmi z Koldic dohodol odkpenie ich lna panstvo Kupka za 2000 kp groov. Za prtomnosti Petra z Romberka, Vilma z Landtejna a Rusa z Litic zaplatil len 50 kp, zvyn mal kr zaplati v spltkach. Ako vidno Vilm poskytoval sluby nielen Karlovi, ale ke bolo treba aj jeho otcovi. Pravdepodobne s Janem Lucemburskm pred koncom roka 1344 vyrazil do Vratislavi, kde zanala krov vprava.

Karel sa stretnutia v Brne nezastnil nakoko vo Viedni rokoval s Albrechtom II. Habsburskm, kde znovu potvrdil sob svojej dcry Kateiny s jeho synom Rudolfom. K vprave sa pripojil vo Vratislavi.

Pravdepodobne v obdob pred krovou vpravou do Pruska bol Vilm z Landtejna oficilne vymenovan za hejtmana Moravy, lebo u v listine z 31. prosince 1344 sa uvdza jeho nov titul (capitaneo). Poda tejto listiny Vilm predsedal sdu zloenho z brnenskch a znojemskch konelov, ktor mali rozhodn spor v Jemnici medzi mestskou radou a richtrom Jindichom. Ilo o spor ohadom uschovvania korepondencie, peat a ostatnch sast mestskej kancelrie.

S Jemnicou sa asto spja meno pna Vilma, napr. v listine z 6. ervna 1345 potvrdzuje mestu donciu markrabho Karla, e mestu patria bane v tzv. Jezikch.

Zskanie postu hejtmana Moravy bolo vekm spechom pana Vilma. Predpoklad sa, e v tejto funkcii vystriedal Pertholda z Lip, ktorho dlhy psobili problmy v susednom Uhorsku. Obmedzenie postavenia pnov z Lip na Morave privtali asi aj in rody. S mocenskm tlakom pnov z Lip mali na Morave problmy aj ich prbuzn pni z Lichtenburku na Btove, ktorm sa tlaili do ich dav (hrad Vranov). Predpokladm, e pni z Btova ako aj pni zo ternberka boli Vilmovou oporou na Morave. Joseph Hork uvdza, e v dokumente z roku 1346 (Liber casuum forensium Moraviae) bol uveden ako promarchio Albert von Sternberg. Neviem dohada tento dokument, ale vyli sa to ned, nakoko ternberk mohol doasne zastupova pna Vilma. Hlavnou devzou pna Vilma z Landtejna na Morave bola schopnos nastoli poriadok pri pouit konsenzu s miestnymi rodmi ako aj udrova mierov vzahy so susedmi uhorskm krovstvom a rakskym vojvodstvom.

Nie je ist, i sa Vilm zastnil samotnho aenia do Pruska, nakoko okolo 2. nora 1345 je v Brne, kde iada na Karlov prkaz, aby mu meania vyplatili 300 hrivien striebra. Meania neboli schopn takto sumu poskytn, zaviazali sa na 230 hrivien, ale v tom ase poskytli len 30 hrivien. Chbajci obnos musel Vilm zha inde, priom asi spolupracoval so Smilom z Btova. D sa o tom usudzova, nakoko 1. zi 1345 hadal Vilma brnensk posol v Prahe kvli predeniu termnu splatnosti 200 hrivien. Poda Vilmovho nslednho rozhodnutia mali brnensk meania zaplati dan dlh prve Smilovi z Btova.

Vprava do Pruska nebola spen a navye pri nvrate domov sa posk kr poksil markrabho Karla internova v meste Kali. Karel odhadol mysel poskej strany a s pomocou vratislavskho hejtmana sa mu podarilo ujs do Vratislavi. Dvodom pokusu internova Karla mohla by zmluva, ktor uzavrel posk kr Kazimr v lednu 1345 s cisrom Ludvkom Bavorskm ohadom soba cisrovho syna Ludvka mana a Kazimrovej dcry Kunhuty. Vojensk as zmluvy zavzovala Kazimra neuzatvra s Lucemburkovcami iadnu zmluvu bez asti cisra a jeho synov.

Na pokus o zajatie Karla Jan Lucembursk reagoval prchodom do Vratislavi s vojskom, ale Karel medzitm dojednal s Kazimrom prmerie. Zozbieran vojsko bolo vyuit na tok na Bolka Svdnickeho, ktor bol povaovan za sprostredkovatea zmluvy medzi Kazimrom a cisrom.

Prmerie s Poskom bolo len doasn, cisr vyuval nespokojnos kra Kazimra so stratou Sliezska a nespokojnos uhorskho kra Ludvka s postojom ppea voi prvam jeho brata Ondreja v Neapole, aby ich zskal do koalcie proti Lucemburkovcom. Ako prv zaal tok na esk zemie zase posk kr Kazimr, ktor v ervnu 1345 napadol Ratiboicko. Jan Lucembursk prve zbieral zemsk hotovos v Kutnej Hore a okamite zareagoval protitokom, ktor zahnal posk vojsko a pod Krakov, priom siln straty zaznamenal aj pomocn uhorsk zbor. Cisr Ludvk Bavorsk doma zbieral sce hotovos, ale vbec nezasiahol a nechal spojenca bez pomoci. Okamit reakcia eskho vojska ako aj zlyhanie cisra spsobilo rozpad protilucemburskej koalcie.

Po nvrate do Prahy, poda listiny z 1. z 1345, udelil kr Jan Lucembursk vnosn panstvo Podbrady s viacermi dedinami Hynkovi ze leb ako lno. Medzi svedkami, najm Ronovcami, je ale na prvom mieste uveden prve moravsk hejtman Vilm z Landtejna. O Podbrady bol vek zujem a preto asto menili lnnych majiteov. Kee sa jednalo o esk panstvo je na mieste otzka, preo ako prv svedok vystupuje moravsk hejtman pn Vilm? Hynek ze leb bol jeho za a je vysoko pravdepodobn, e na rozhodnut udeli Podbrady ako lno prve Hynkovi mal Vilm vek podiel. Predpokladm, e po vojenskom konflikte kr Jan srne potreboval finann hotovos a pravdepodobne voi Hynkovi vyrovnval aj in zvzky (hrad Ronovec, Stbrn hory a mono aj hrad Klep, ktor dvnejie preiel od Hynka na kra). Vilm mohol sprostredkova toto finann vyrovnanie, m zskal pre zaa vnosn panstvo. Hynkova dcra Aneka (Vilmova vnuka) sa vydala za Boka z Kunttu a umonila prenies Podbrady do vlastnctva rodu, pozdejie nazvanho pni z Podbrad (Vilm z Landtejna bol prapraprastar otec Jiho z Podbrad).

V z 1345 bol zavraden bezdetn vojvoda Vilm Henegavsko-Holandsk, brat cisrovej manelky. Ludvk Bavorsk stratil silnho spojenca, ale videl ancu prostrednctvom manelky zska Henegavsko. Rovnak nrok na Henegavsko si ale uplatoval aj anglick kr Eduard III.

Kr Jan odiiel rchlo do Lucemburska, ktor susedilo s Henegavskm vojvodstvom, nakoko mohlo by priamo cisrom ohrozen. Cisr sa rozhodol s eskm krom vyjednva a dohodn zmier. Jan informoval o tomto jednan ppea listom, v ktorom vysvetlil, e sa nechce dohodn s cisrom, ale ak rchlo spolone nezatoia na cisra a nenastane voba Karla ako novho rmskeho kra, bude musie ustpi pod tlakom cisra a jeho spojencov. Tento list vytvral tlak na Klimenta VI., ktor musel riei zloit situciu v Taliansku, kde bol zavraden Ondrej, brat uhorskho kra a zrove sa stle ctil brzden franczskou obavou zo spojenectva cisra s Anglianmi. Na druhej strane hrozilo, e cisr sa posiln spojenectvom s uhorskm krom a spolu ovldnu Neapolsko.

V lednu 1346 urobil cisr hrub chybu, ke udelil Henegavsko ako lno svojej manelke. Tm definitvne padlo spojenectvo s anglickm krom a franczsky dvor stratil zbrany brzdi toky ppea proti cisrovi. To bola mono rozhodujca skutonos, e ppe kladne odpovedal Janovi Lucemburskmu na jeho list a jednoznane sbil podporu jeho synovi Karlovi. Jan o tom informoval syna a navrhol spolon stretnutie s ppeom. Karel vycestoval za otcom a vldu v echch zveril bratovi Janovi Jindichovi a vldu na Morave Vilmu z Landtejna.

Karel s Janem Lucemburskm najprv navtvili trevrskeho arcibiskupa Balduina, s ktorm podrobne preberali al postup. Balduin si bol vedom svojho postavenia ako aj rizika v boji proti cisrovi, preto iadal od Karla dohodu, ktor okrem inho mala riei vyrovnanie prpadnch kd Balduina v boji s cisrom ako aj nkladov spojench s vobou Karla ako novho rmskeho kra.

Z Trevru sa Jan a Karel spolone vybrali priamo do Avignonu, kde ppe Kliment VI., po vzjomnch rokovaniach skutone zaal realizova potrebn kroky k vobe Karla ako novho rmskeho kra.

Odvolal doterajieho mohuskho arcibiskupa Jindicha z Virneburgu a na jeho miesto vymenoval Gerlacha Nasavskho. Zrove poslal list kolnskemu arcibiskupovi, aby sa spolu s trevrskym a mohuskm arcibiskupmi a eskm krom Janom dohodli na vobe novho kra. 13.dubna 1346 Kliment VI. vystpil proti cisrovi a vyhlsil, e je ochotn z ppeskej moci sm zvoli novho rmskeho kra, pokia kurfirsti nepristpia sami k bezodkladnej vobe novho kra. Tto vzvu ppe rozoslal nsledne aj ostanm rskym knieatm. Kliment VI. za svoju podporu poadoval od Karla splnenie viacerch poiadaviek formou prsahy. Tieto oslabovali postavenie kra rmskej re voi ppeovi, o silne zniovalo Karlovu prest. Da 22.dubna zskal Kliment VI. od Karla pred celm konzistriom poadovan suby. Ku Karlovm zvzkom sa nsledne pripojil aj kr Jan.

28. dubna sa ppe obrtil na rskych kurfirstov voliteov, aby sa zriekli cisra Ludvka Bavorskho a zvolili novho kra. Na vzvu novho mohuskho arcibiskupa Adolfa Nasavskho sa mali kurfirsti zs a novho kra zvoli. Zrove ppe vyzval mesto Aachen (Cchy), aby umonilo korunovciu novho rmskeho kra. Karel po odchode z Avignonu odiiel znovu do Trevru, kde sa znovu radil s arcibiskupom Balduinom o nslednom postupe v ri a mono aj podpore zo strany Francie.

Nevieme, kto rokoval s franczskym dvorom o Karlovej vobe, ani ak zvzky boli prijat. Bol to bu Balduin alebo Jan Lucembursk, ale bez tejto podpory by Karlovo zvolenie nebolo mon.

Samotn voba Karla za novho rmskeho kra prebehla 11.ervence 1346 u starobylho krovskho stolca pri meste Rhens, kde za Karla hlasovali vetci prtomn volitelia arcibiskupi trevrsky, mohusk a kolnsky, sask vojvoda Rudolf a esk kr Jan. Voba prebehla bez vekej pozornosti, nakoko rske mest ostvali vern cisrovi Ludvkovi a rske knieat sa vinou neangaovali, aby na seba neobrtili hnev cisra.

Pr dn po vobe prila z Franczska sprva, e sa anglick kr vylodil v Normandii a zaal vojensk aenie proti franczskemu krovi. Ten povolval vetkch svojich spojencov, vrtane kra Jana a jeho syna Karla. Lucemburgovci sa aktvne zapojili do vojenskho aenia. Pomhali brni prechodu anglickho vojska cez rieku Sommu. To rieku nakoniec prelo pri jej st do mora pri odlive a anglick kr Eduard III. tiahol ku Calais. Franczske vojsko sa hnalo za nm, aby mu tento zmer prekazilo a na otvorenom poli ho porazilo vaka svojej presile. Anglick kr, ke videl, e nestihne prs a do Calais, sa zastavil na strategicky vhodnom nvr pri mesteku Crcy, kde zaujal obrann postavenie. Da 26. srpna dolo k bitke, ktor sa skonila katastroflnou porkou franczskeho vojska a jeho spojencov. Anglick kr vaka premyslenej taktike a svojim lukostrelcom dokzal nii postupn nekoordinovan toky franczskeho vojska. Franczsky kr Filip VI. nedokzal zastavi postupne prichdzajce oddiely svojho vojska, ktor za pochodu toili na pripraven anglick jednotky, ktor ich lukostrebou decimovali.

Keby sa franczske vojsko riadilo radou svojich prieskumnkov (medzi inmi aj Monka Bazilejskho, vernho sprievodcu kra Jana), ktor radili poka s tokom na druh de, mono by sa bitka vyvjala inak. Anglick jednotky boli vlastne v pasci (staila trpezlivos a necha Anglianov vyhladova). V bitke padol vkvet franczskej achty ako aj kr Jan Lucembursk. Spolu s nm aj vek as jeho eskej druiny, vkvetu mladej genercie eskej achty, vrtane syna Petra z Romberka, Jindicha. Zranenho Karla, dajne na otcov prkaz, z bitky vyviedol rytier Jan z Rodenmachern.

Nemme vierohodn informcie, i niekto z landtejnskho rodu sprevdzal Jana a Karla u Crcy, hypoteticky tam mohol by Zbyek z Ledenic, ktor je v niektorch genealogickch zdrojoch uvdzan ako brat Vilma z Landtejna a ako rok jeho smrti sa uvdza prve rok 1346.

esk historici niekedy podceuj vznam kra Jana Lucemburskho pre echy. Vidia v om cudzinca, ktor finanne zneuval esk krovstvo. Realita nemusela by tak ierno-biela. Kr Jan sa musel stara o obe svoje mocensk enklvy a preto asto musel trvi as v Lucembursku a jeho okol. Treba si uvedomi, e priniesol do iech vyspel kultru zpadnej Eurpy, nauil esk reprezentciu pohybova sa v prostred Rmskej re, Franczska a Talianska. Cez svoju dynastick linku poskytol Karlovi siln oporu, bez ktorej by tak mlad panovnk nemohol dosiahn vrcholn postavenie v ri. Svoju rytiersku povahu neraz vyuil v prospech eskho krovstva. U slep nevhal vytiahnu v roku 1345 do boja proti poskmu krovi, ktor napadol Ratibosko. Za nedocenen povaujem hlavne podiel kra Jana na vazstve v bitke u Mhldorfu v roku 1322, ktor na dlh roky potlailo vplyv Habsburgovcov a naopak umonilo expanziu eskmu krovstvu.

Karlovo postavenie v ri po bitke u Crcy bolo otzne. Bol sce zvolen vinou kurfirstov, ale rske mest ostali vern cisrovi a ostatn rske osobnosti vykvali. Naastie Ludvk Bavor podcenil dleitos Karlovej voby, jeho ideologick propagtor Wiliam z Occamu sce oznail posmene Karla za kra klerikov, ale cisr vojensky proti Karlovi nezasiahol. Pre neshlas Aachenu otvori Karlovi brny bol Karel nten zorganizova korunovciu v Bonne, rezidennom meste kolnskeho arcibiskupa. Nsledne bola Karlova voba potvrden ppeom, ktor iadal Karla o zsah v Taliansku. Karel bez patrinho zzemia nemal ancu plni ppeove oakvania, preto vymenoval Balduina za vikra (svojho zstupcu) v nemeckej asti re a ponhal sa domov do iech. Snail sa s o najkratou cestou aj cez zemia ovldan Ludvkom Bavorskm. as cesty absolvoval prezleen za panoa, aby nebol spoznan a zajat, o by spsobilo krach celho jeho snaenia. Tento spsob inkognito vystupovania Karla nebol ojedinel, uchyoval sa k nemu rd a asto. Do iech Karel priiel v lednu 1347. Stav krovstva povaoval asi za dobr, lebo krtko nato odcestoval do Viedne, kde rokoval s rakskym vojvodom Albrechtom II. a uhorskm krom Ludvkom. Albrecht II. bol pod tlakom cisra a len obtiane udroval neutralitu, priom chcel naalej udra tento stav. Uhorsk kr udovt sa chystal na zsah do Neapola, kde zavradili jeho brata Ondreja a Karel na zklade poiadaviek ppea sa ho nespene pokal od toho odhovori.

Z Tirolska prichdzali sprvy, e miestna achta sa bri proti cisrovi a jeho synovi, preto sa Karel rozhodol o tok na Wittelsbachovcov na tomto mieste. Nstupnm miestom sa stal Trident, kde biskup Mikul bol siln podporovate Lucemburkovcov. Karel nemohol oficilne prejs s vojskom cez Raksko, preto esk jednotky nm prechdzali po astiach a samotn Karel prechdzal v prezleen za ptnika. Biskup Mikul v Tridente pripravoval zzemie na tok a preto sem smerovali esk posily. Na tomto tirolskom aen sa zastnil aj Vilm z Landtejna. aenie nebolo spen nakoko tirolsk achta sa plne nepridala na Karlovu stranu a eskm jednotkm sa podarilo sce doby obben sdlo tirolskch vojvodov Zenoburg v Merne, ale Markta Tirolsk sa stiahla do pevnho hradu Tirol, ktorho dobytie bolo nad sily eskch jednotiek. Navye sa jej blil na pomoc manel Ludvk Braniborsk s vojskom, ktor sa nepodarilo echom zastavi. iastonm spechom bolo znovuzskanie miest Feltre a Beluno. Karel bol v Tridente vyzvan na cisrsku cestu do Rma. Relne vyhodnotil svoju minimlnu ancu na spech a rozhodol sa vrti do iech. Bavorsk jednotky nsledne vyhnali tridenskho biskupa, posledn lucembursk oporu v tejto oblasti.

V Tirolsku Karel asi pochopil, e mus v boji o rmsku korunu s vlastnou cestou bez ohadu na asto nerelne elanie Klimenta VI. Nebolo mon tiahnu do Rma cez nevyspytaten talianske zemia a ma v ri za chrbtom stle silnho oponenta. Karel musel zahodi svoje suby ppeovi a vetkmi dostupnmi prostriedkami si najprv zska pln uznanie v nemeckej asti re.

V echch sa nechal konene Karel spolu s Blankou 2. z 1347 korunova z rk arcibiskupa Arnota z Pardubc, priom predtm sm upravil korunovan akt.

Slvnostnej korunovcie 2. z 1347 sa zastnil aj Vilm z Landtejna a za Romberkovcov syn Petra I., mlad Jot, ktor zastupoval chorho otca vo funkcii najvyieho krovskho komornka. Pred korunovciou Karel zrove udelil praskmu arcibiskupovi prvo korunova eskch krov. V preambule listiny uvdza, e tak rozhodol na iados eskch hodnostrov. V tchto listinch s medzi prvmi uveden Jot z Romberka, Vilm z Landtejna, Pertold a enek z Lip. Ako vidno z uvedenho poradia achticov, Vilm z Landtejna nechal mladho Jota zauja estn miesto prvho achtica v krovstve a podporoval udranie funkcie komornka v rode Romberkovcov. Peter I. z Romberka zomrel da 14. jna 1347, m Vilm stratil dlhoronho priatea, pomocnka a radcu. Pravdepodobne Petra oslabila aj smr jeho najstarieho syna Jindicha v bitke u Crcy, priom prve do neho Petr vzdelanm a vchovou vkladal budcnos rodu.

Popri aktivitch v Prahe musel pan Vilm zrove riei problmy na Morave. astokrt na diaku pomocou poslov. Ete v roku 1347 priiel za Vilmom posol z Brna so iadosou o pomoc pri rieen sporu s olomouckm biskupom Janom Volekom. Biskup chcel vybera v Brne clo poas vronho trhu a zrove poruoval aj in privilgia mesta. Brnensk odporcovia biskupa boli uvznen a nad mestom biskup vyhlsil interdikt. Tento spor nemal pn Vilm as riei, nakoko z prleitosti korunovcie sa ziiel zemsk snem, ktor poslil aj na zvolanie vojenskej pohotovosti na vojnu s cisrom. Wittelsbachovci ohrozovali Balduina v ri, napdali eskch spojencov v vbsku, vyhnali esk posdku z Tridentu a boje sa blili aj k bavorsko-eskmu pohraniiu. Karel sa rozhodol vyriei boj o rsky trn otvorenou vojenskou konfrontciou, inak by sa jednalo o nekonen a finanne drah sperenie, akm bolo dvojvldie Ludvka Bavorskho s Fridrichom Habsburskm. Pravdepodobne videl ance vo vom bojovom odhodlan eskch jednotiek oproti tradinej zbabelosti cisra, ale zrove potreboval uahi situciu tiesnenm spojencom. Zaiatkom jna vytiahol Karel s vojskom smerom na Domalice, priom tohto aenia sa zastovali vetci bojaschopn, vrtane Vilma z Landtejna.

Karel musel pre vojnu s cisrom komplikovane zha peniaze a robi zstavy krovskho majetku, ktor predtm kritizoval u svojho otca. Jindich z Hradce naprklad dostal do zstavy Domalice.

K samotnmu boju nedolo, nakoko na hraniciach s Bavorskom zastihla Karla sprva, e cisr Ludvk Bavorsk zomrel na poovake. Z nebezpenho vojenskho aenia sa stal vazn pochod rskym zemm, lebo nebolo proti komu bojova. Karel v tom momente nemal protikra a rske mest mu postupne vhavo otvrali brny. Nebolo ist, i sa situcia ete neoto, preto si naprklad mesto Regensburg vyiadalo zruky od Karla, ale aj od eskch achticov, pnov z Vartemberka, Pertolda a eka z Lip, Vilma z Landtejana a Jindicha z Hradce, e v prpade napadnutia Wittelsbachom prdu mestu na pomoc. Ludvk Bavorsk bol sce mtvy ale jeho najstar syn Ludvk Braniborsk bol schopn a hevnat bojovnk.

Vojensk aenie skonilo v Norimberku, kde sa ku Karlovi zaali schdza zstupcovia aj inch miest a iadali novho kra o potvrdenie svojich privilgi. Karel mohol rozpusti vinu svojho vojska a ujma sa vldy v ri. Karel sa rozhodol strvi Vianoce v Bazileji. Tu sa od Balduina zaiatkom roku 1348 dozvedel, e Wittelsbachovcom sa podarilo njs protikandidta na rmskeho kra, a to anglickho kra Eduarda III. Po porade s Balduinom sa rozhodol Karel s anglickm krom rokova o jeho odstpen. Eduard III. bol realistick a vzdal sa kandidatry, priom sa Karel musel zaviaza, e nebude proti nemu bojova na strane franczskeho kra. Karlov odklon od vznamnho spojenca Francie bol zitn, ale nemal as a ani prostriedky na zdhav boj o moc. Cisrov syn Ludvk Braniborsk bol nebezpen a bolo potrebn jeho porku dotiahnu do konca. Karel sa presunul do Trevra, kde rokoval so svojim prastrkom Balduinom a nsledne mu odovzdal moc v ri a vrtil sa do Prahy. Predtm na rokovaniach s Balduinom musel Karel znovu riei svoje obrovsk finann zvzky voi nemu. V listine z ledna 1349 je ako prv ruite uvdzan Vilm z Landtejna, ktor m v prpade potreby vykona dlncke leenie spolu s dvoma vlastnmi sluobnkmi v Sarburgu (tmi sluobnkmi mohli by aj jeho synovia Oj a Litold). Z tejto listiny sa d predpoklada, e Vilm mohol sprevdza Karla poas celho jeho poslednho pobytu v ri.

Po nvrate domov v druhej polovici nora 1348 Karel zaklad Nov Msto Prask a univerzitu, ktorej schvlenie dostal od Klimenta VI. ete v roku 1347.

Ppe Kliment VI. nemal potrebn informcie o alch plnoch novho rmskeho kra a vedel, e Karel je privemi ikovn, aby ho mohol necha bez kontroly. Vyslal preto na prieskum apotolskho nuncia Aliota Lucia, ktor dorazil do Prahy 19. ktna 1348. Pape ho doporuil praskmu arcibiskupovi Arnotovi z Pardubc, ale zrove ho iadal navtvi Karlovch dvernkov, ktor ho mohli najlepie informova o mysloch rmskeho kra. Medzi tmito dvernkmi s uveden Mikul z Lucemburku, Mikul Luckov z Brna, Vilm z Landtejna a sask vojvoda Rudolf I.

Ppesk kria zvyajne mvala vynikajce, asto aj zkulisn informcie z panovnckych dvorov, nakoko vyuvala svojich cirkevnch hodnostrov ako pionnu sie. Nevieme, i Vilm nuncia informoval o Karlovych plnoch, ale samotn odporuenie Vilma sved o jeho postaven v najuom kruhu rmskeho kra, kde mal prehad o jeho plnoch. Zrove z vyslania nuncia do iech vyplva, e Karel vedel so svojimi spolupracovnkmi vynikajco taji svoje skuton plny.

V kvtnu 1348 trvil Karel dlh as v Brne, kde aktvne rieil rzne iadosti, mimo inch vydal prkaz Vilmovi (oznaen ako Burggraf zu Spielberg) a ostatnm radnkom Moravy, aby dedinu Pibice, patriacu bratom johanitom z domu v Horn Kounici, nezaaovali daami, nakoko dostala avy ete od jeho otca. Pravdepodobne sa v tomto obdob konali aj zemsk dni, po ktorch boli na Morave veden u len 2 rady zemskch dosiek Brnensk a Olomouck. Tento akt bol asi vyvrcholenm dlhodobejieho silia na tandardizovanie prvneho prostredia na Morave. Jozef Hork uvdza, e Vilm z Landtejna pripravoval zemsk dni, na ktorch zjednotil zle spravovan sdne dosky z cd Brnenskej, Znojemskej a Jemnickej do novch brnenskch zemskch dosiek.

U v predchdzajcom obdob sa Vilm zastoval mnohch sdnych zsahov v echch (asto zasadal na zemskom sde) ako aj na Morave. Jeho kompetencie pre pravy sdnictva mohli svisie s poverenm od samotnho Karla, ktor sa snail vo vetkch svojich zemiach zavies poriadok v zkonoch ako aj dokumentoch. Vilm bol v tomto obdob u asi druhkrt enat. Jeho nov manelka, Elika z Dub, pochdzala z rodiny prvnych pecialistov (otec Ondej star a brat Ondej mlad z Dub). Kee Elika sa bohatstvom rodu asi nerovnala Vilmovi, jednalo sa asi o sob z lsky. Elikina rodina asi taktie pomhala Vilmovi budova jeho prvne vzdelanie.

Z Brna sa Karel spolu s dvorom presunul do Znojma, kde sa zilo vznamn rske zastpenie Gerlach Mohusk, Arnot z Pardubc, Jan Volek, Rudolf Sask, Albrecht II. Raksky, Barnim, vojvoda tetnsk, Mikul II., vojvoda Tensky, ... ako aj esk achta enek z Lip, Jot z Romberka, Vilm z Landtejna, tepn zo ternberka a Ondej z Dub. T ako svedkovia vystupuj aj pri potvrdzovacch listinch Karla pre pnov z Carrary a alch severotalianskych achticov a v nslednej listine menujcej Jakuba z Carrary ako rskeho vikra v Padove. Hlavnm Karlovm aktom bolo udelenie Rakska, tajerska, Korutnska a Kraska ako lno rakskym vojvodom Albrechtovi a jeho synom Rudolfovi a Fridrichovi. Karel zrove potvrdil sob svojej dcry Kateiny s Rudolfom Habsburskm, m sa snail napevno pripta Habsburgovcov na svoju stranu.

V Znojme taktie Karel uzavrel zmluvu s Barnimom vojvodom tetnsko-pomoranskm, potvrdil mu prslunos k ri a spojenectvo. Tieto kroky viedli k vytvoreniu koalcie spolu s Rudolfom Saskm a biskupom Magdeburskm, ktor obkuila Braniborsko v rukch Ludvka Braniborskho. Cieom bolo o najkr zlomi jeho moc. Z Moravy sa Karel presunul do Prahy a Vilm z Landtejna asi Karla odprevdzal, nakoko ho vidme na jeho listine z 8.ervence v Prahe pre vojvodov Meklenburskch.

Napriek tomu, e Karel budoval siln koalciu proti Wittelsbachovcom nemohol odmietnu iniciatvu Albrechta Habsburskho, aby sa poksili rokova s Ludvkom Braniborskm v Pasove.

Na tieto rokovania sprevdzal Karla aj Vilm z Landtejna a v predveer rokovan si nechal Vilm z Landtejna potvrdi dovtedy zskan privilgia od Lucemburkovcov pre svoj rod. Karel Vilmovi potvrdil vetky privilgia, a asi potvrdil Vilmov majetky ako alodrne, nakoko predchdzajci lnny vzah mal skoni mrtm kra Jana Lucemburskho.

V listine Karel oslovuje Vilma fidelibus nostris n vern, o sved o dvernom vzahu Karla k Vilmovi. Tm spochybuje nzory niektorch historikov o zrade Karla zo strany pana Vilma v roku 1336 (vychdzali z privilgia Jana Lucemburskho vydanho u Neukirchene 1. srpna 1336).

Samotn rokovania v Pasove boli brliv a nedopadli spene. Priaznivci Ludvka Bavorskho dehonestovali symboly eskho kra a Karel to vyuil ako dvod na nvrat do iech. Cestou domov Karla zastihla smutn sprva o mrt jeho manelky, v echch obbenej Blanky z Valois.

Koncom srpna a zaiatkom zi sa Vilm nachdzal spolu s Karlom v Prahe. Sved na listine pre kltor mnok benediktnskeho rdu v Prahe a 3 listinch pre kltor v Pustimi: potvrdenie prv a venovan kltora v Pustimi, uvolnenie z jurisdikcie ud a majetok kltora spolu s udelenm prv tomuto kltoru, a potvrdenie prv kltoru v Pustimi udelen v roku 1341 (skrten obsah listn).

V srpnu 1348 sa zrove na dvore magdeburskho biskupa objavil tulk, ktor o sebe tvrdil, e je bval braniborsk markrab Waldemar, ktor v roku 1319 neumrel, ale sa vydal na p do svtej zeme. Teraz sa vracia a chce prevzia svoje Braniborsko. Presadenie tohto staro-novho vldcu v Braniborsku bola idelna cesta, ako zbavi Ludvka Braniborskho jeho zkladne a kurfirstskho hlasu. Ke Karel vytiahol s eskou vojenskou hotovosou proti Ludvkovi, cestou sa v Budine stretol s Waldemarom a uznal ho ako prvoplatnho braniborskho vldcu. Nsledne pravos Waldemara potvrdila komisia tvoren vybranmi severonemeckmi knieatami. Stvoriteom livho Waldemara bol pravdepodobne Rudolf Sask, ktor spolu s almi spojencami mohli profitova na kor zem dranch Ludvkom Braniborskm. Proti nemu bola akkovek zbra dobr. Vojenskou presilou tiesnen Ludvk sa udral vo Frankfurte nad Odrou a okol. Vsledok bojov bol nerozhodn, o znamenalo pre Karla pokraujce finanne nroky na boj o uznanie ako rmskeho kra. Karol sa preto z Braniborska vojensky stiahol a boj s Wittelsbachom prenechal len spojencom.

V prosinci 1348 bol Vilm z Landtejna znovu v Brne kde predsedal sdu spolu s Gerhartom z Kunttu a almi sudcami ohadom sporu olomouckho biskupa s brnenskmi konelmi. Vsledkom bola ich vzjomn dohoda. Tto ale u v lednu 1349 Jan Volek poruil a znovu vyhlsil nad Brnom interdikt. Brnensk poslali posla s informciou pnovi Vilmovi do Tebone. Vilm priiel do Brna zaiatkom pstu, ale Jan Volek sa vyhbal dohode. Brnensk sa pna Vilma ptali, i sa maj saova u Arnota z Pardubc. So shlasom pna Vilma sa kauza dostala praskmu arcibiskupovi a Janovi Jindichovi. A po obalove a vzve na zruenie interdiktu prejavil Jan Volek ochotu k urovnaniu sporu. Pan Vilm sa medzitm vrtil do Tebone, kde ho zastihol posol s textom dohody, aby ju peatil. Olomoucky biskup sa ale zmieru znovu vzoprel.

Olomouck biskup Jan Volek bol pre Vilma z Landtejna partner, s ktorm musel na Morave dobre vychdza, o nebolo asto ahk, nakoko Jan Volek ako znal, e bol podriaden praskmu arcibiskupovi. Jan Volek bol na svoje postavenie precitlivel a zkostlivo stril vetky svoje niekedy aj pochybn prva. Vilm postupoval voi Janovi Volekovi vemi opatrne a snail sa mu vychdza v strety (vi svedectvo Vilma na 3 listinch pre kltor v Pustimi v roku 1348, do ktorho zaloenia vkladal Jan Volek obrovsk osobn silie). Napriek stretovosti pna Vilma, olomouck biskup stle robil zludn problmy.

Nedokonen boj s Ludvkom Braniborskm mal svoje nsledky. Karlova opozcia v ri si nala novho kandidta na rmskeho kra, mlo vznamnho Gnthera zo Schwarzburgu. Pre jeho zvolenie Wittelsbachovci sce vyuili aj hlasy silne pochybnch voliteov Jindicha z Virneburgu, ktor bol odvolan ppeom a Ericha Lauenburskho, ktor si prisvojoval hlas saskho kurfirsta, hlas samotnho braniborskho markrabho bol pri nvrate Liwaldemara tie zneisten. Jedin skutone nespochybniten bol hlas falckho grfa Rudolfa. Karel musel znovu zozbiera hotovos a vytiahnu proti Gntherovi. Musel znovu zha piky a dva viacer majetky do zlohy.

Karel ale bojoval aj inmi zbraami. Bol vdovcom a preto na zskanie spojencov bolo mon vyui sob s vhodnou nevestou. Bola mu ponkan za manelku dcra anglickho kra, ppe zase nabdal Karla, aby si naiel manelku na franczskom krovskom dvore. Karel ale vetkch prekvapil. Najprv takticky zskal od Klimenta VI. dipenz pre svoje budce manelstvo, v ktorom nebolo uvdzan meno manelky. Nsledne zverejnil, e po tajnch rokovaniach s Rudolfom Falckm, si vybral za manelku jeho dcru Annu. Pre jeho opozciu to bol ok, lebo tm stratila posledn nespochybniten volitesk hlas. ok to bol aj pre Klimenta VI., nakoko vbec neakal, e Karel si vezme za manelku lenku rodiny Wittelsbachovcov, proti ktorm sa Karel zaviazal bojova. Nsledne sa Karel zameral na boj proti Jindichovi z Virneburgu. Zozbieral vojsko a zaal ohrozova jeho mesto Eltville. Ke ete aj protikandidt Gnther vne ochorel zlomil sa aj odpor Ludvka Braniborskho. Jindich z Virneburgu ako aj Ludvk zaali s Karlom rokova o dohode, za akch podmienok ho uznaj za rmskeho kra. Rokovania, ktor prebiehali v Eltville boli pre dovtedajch prvrencov Karla ako aj ppea okujce, nakoko Karel nedbal na zujmy viacerch dovtedajch spojencov a vyrokoval dohody, ktor poruovali jeho zvzky voi nim.

Karel bol nsledne kritizovan za tto svoju vierolomnos, ale jeho oponenti v minulosti asto taktie pouvali les a zradu. V roku 1333 bol Karel ete zsadov, ke sa hdal s otcom, ktor zvaoval preda im vern mesto Luccu hoci aj nepriateskej Florencii. V roku 1349 bol u Karel pragmatickm vldcom, ktor nevhal vyuva vetky prostriedky na dosiahnutie svojho ciea.

Po dohodch z Eltville sa mohol Karel konene necha korunova za rmskeho kra v sprvnom korunovanom meste Aachene, v chrme, ktor nechal postavi jeho vek vzor Karel Velik.

Karel nsledne znovu prenechal vldu v ri svojmu prastrkovi Balduinovi a vrtil sa domov do Prahy pokraova v budovateskom sil. V druhej polovici roka 1349 ho zastihli smutn sprvy o smrti svojej dcry Markty, manelky uhorskho kra Ludvka ako aj o smrti svojej tety Bony, manelky franczskeho nslednka trnu. Podarilo sa dosiahnu oficilny rozvodu jeho brata Jana Jindicha s Marktou Korutnskou. Bolo potrebn Janovi Jindichovi udeli postavenie a njs sprvnu manelku. Na vianonom sneme 26. listopadu 1349 Karel udelil bratovi Moravu ako lno a zadefinoval dedisk postupnos ich rodu. V ten ist de Jan Jindich vydal potvrdenie - lnny reverz.

V tchto listinch samozrejme vystupuj aj pni z Landtejna. Na prvej listine je uveden Smil z Landstejna a na reverze Jana Jindicha u Vilm z Landtejna. Nie je znme, i Vilm priiel pozdejie a dovtedy ho zastupoval brat Smil, alebo sa jedn o editorsk omyl pri prepise. Vilmovi z Landtejna tmto aktom mala teoreticky skoni funkcia moravskho hejtmana.

Vilm asi odovzdal novmu markrabmu svoj radncky kabinet a mono aj nedokonen kauzy, ako napr. spor Brna s olomouckm biskupom. V nasledujcom obdob vak Vilm obas znovu vystupuje na Morave, ale asi vdy z poverenia alebo shlasom Jana Jindicha.

Pouit literatra
Zdenk alud: Pni z Landtejna do doby husitsk Praha 2001
Ji Spvek: Karel IV Nakladatelstv Svoboda, Praha 1979
Lenka Bobkov: Velk dejiny zem koruny esk svazek IV.a 1310 1402, Paseka 2003
Frantiek Kavka: Karel IV. Historie ivota velkho vladae, ARGO 2016.
Frantiek Kavka: tyi eny Karla IV. Krlovsk satky, Paseka Praha Litomyl 2002
Robert Antonn - Tom Borovsk: Vjezd stedovkho panovnka do msta
Karel Komrek: Prvn Vtkovci, Praha 2009 (z internetu)
Joseph Tepl Archiv fur Geographie, Historie, Staats und Kriegskunst 13. oktber 1820 (z internetu)
Dostupn internetov zdroje - Centrum medievistickch studi, Regesta Imperii a in.

Zdroj obrzk: Wikimedia Commons