Zlat doba Striebornej rue - 7.as

Autor: Mildi <(at)>, Tma: lechta, Vydno dne: 28. 07. 2013

Po odchode Jna Lucemburskho z iech v ervnu 1337 nastala v krovstve rozpait atmosfra. Stranu priaznivcov nslednka trnu Karla znechutilo jeho de facto vyhnanstvo v Taliansku. Strana eskch pnov, ktor posilnila svoje mocensk pozcie po ostatnom prchode kra Jna do iech (Pertold z Lip, Oldich Pluh, ..), zase naopak tuila, e sa Jn dlh as v Prahe neuke a markrab Karel si skr i neskr znovu prisvoj najvyiu moc.

Z hadiska budcnosti bola situcia, pre Jnom stanovench sprvcov o to hklivejia, e mali zkaz poskytova Karlovi, ako aj jeho manelke Blanke v Brne, akkovek finann prjmy.
Jn Lucembursk sa z Prahy vybral rokova s cisrom udovtom Bavorskm, pravdepodobne na zklade iadosti franczskeho kra. Filip VI. potreboval odkloni cisra od spojenectva s Eduardom III., ktor vzniesol poiadavku na franczsky trn a zhal spojencov proti Filipovi VI.
Jn Lucembursk bol ochotn obetova dovtedy striktne nepriatesk stratgiu voi cisrovi pre franczske politick zujmy. Zbyton boli stupky eskho kra habsburgovcom z roku 1336, aby ich zskal na svoju stranu proti cisrovi, ke teraz bol sm iadateom cisra o rokovania.
Jnovi Lucemburskmu sa na tchto rokovaniach nepodarilo zabrni spolku cisra s Eduardom III. proti Filipovi VI.. udovt Bavorsk sa priklonil k Eduardovi, nakoko ten mu sbil vyplati vysok sumu 300 000 zlatch, za vojensk podporu s 2000 jazdcami.
Ke esk kr neuspel u cisra snail sa aspo zskava inch spojencov pre franczskeho kra. Sm Jn sbil Filipovi VI., v prpadnom konflikte s Eduardom III., podporu 500 oldnierov, za o od neho hne vopred zskal finann zlohu.
Konanie Jna Lucemburskho, ktor v snahe pomc franczskemu krovi, bol zrazu ochotn sa doprosova aj nepriateovi eskch zujmov, sa me zda nepochopiten. Ale ke sa pozrieme na dan situciu oami lucemburskch zujmov, tak to bolo prakticky nevyhnutn.
Lucembursk hrabstvo lealo medzi franczskym krovstvom a rmskou ( nemeckou ) rou, ktor silne ovplyvovali jeho bezpenos. Navye Jn Lucembursk si svojimi vbojmi zskal v okol viacerch latentnch protivnkov ( napr. Jn Brabantsk ) a bez dobrch vzahov so susednmi mocnosami, by bolo jeho postavenie vemi neist. Preto zujmy eskho krovstva museli ustpi.


Zobrazenie anglickho kra Eduarda III. poda tumby z jeho hrobu


Mlad Karel rieil svoje vyhnanstvo operatvne a s nadhadom. Smeroval za bratom do Tirolska okukou cez Uhorsko, lebo nemal monos prechodu cez rakske zemia. Cestou sa zastavil v Budne u uhorskho kra, kde pravdepodobne zaal rozvja svoju vlastn sobnu politiku, a nsledne pokraoval k jadranskmu pobreiu. Tu sa s pomocou uhorskho magnta Bartolomeja zo Senje nalodil na lode a plval do Talianska, kde hodlal po boku Bentok bojova proti Mastinovi della Scala ( pn z Verony, bval protivnk lucemburgovcov ete z obdobia ich talianskej signorie ). Na mori lode s Karlovou posdkou paradoxne obkili prve lode Bentskej republiky s cieom zaja cestujcich a zska vkupn. Karol musel poui les a ukryt pod sieami v malej brke ujs k pobreiu, odkia s pomocou aquilejskho patriarchu mohol vykpi zvyok svojej zajatej druiny. Nsledne sa spojil so svojim bratom Jnom Jindichom a jeho tirolskou druinou a zaal vlastn vboje proti rodu della Scala. Podarilo sa mu bojom, sou a s podporou Bentskej republiky obsadi mest Belluno, Feltre a Cadore, m vytvoril svoju vlastn mal podalpsk davu.
Toto rytierske dobrodrustvo markrabho Karla ale nebolo zadarmo. Domov do iech sa u iv nevrtili Jn z Lip ani Karlov priate Buek star z Velhartic.
Koncom roku 1337 sa markrab Karel vracal do vlasti u cez rakske zemia. Pravdepodobne krtko predtm odshlasil dohody svojho otca s habsburgovcami. Najprv sa zastavil u svojej manelky v Brne a nsledne priiel do Prahy a ujma sa moci minimlne nad priamymi krovskmi majetkami. Medzi jeho prv zahranino-politick aktivity patrila cesta do Uhorska, kde na Vysegrade zaal uzatvra viacer dohody s uhorskm krom Karolom Rbertom.
Asi najdleitejmi boli dohoda o budcom manelstve Karlovej dcry Markty a nslednka uhorskho trnu udovta a dohoda o podpore nslednctva uhorskho kra v Posku, ak by posk kr Kazimr ( vagor uhorskho kra ) zomrel bez muskch potomkov.
Karlove rokovania pravdepodobne navzovali na jeho rok star stretnutie s uhorskm krom, cestou do Talianska. Dobr vzahy s uhorskm krom umoovali ahie si ustri poskho kra Kazimra a tm si zaisti vchodn hranicu a uvoni ruky k aktivitm na zpade a v Sliezsku.
Karol Rbert zase spriadal plny ako zska pre svoj rod alie potencilne rozrenie moci. Chystal si podmienky pre prpadn prevzatie poskej krovskej koruny pre jednho zo svojich synov ( asi Ladislava ), ak by nemal Kazimr muskch potomkov. Tak isto plnoval zska krovsk post pre svojho syna Ondreja v Neapolskom krovstve. Posko a Neapol boli jeho budce zujmov zny.

Pre tieto posk zujmy si uhorsk kr potreboval zabezpei podporu u lucemburgovcov, ktor v susednej sliezskej oblasti mali zase svoje mocensk aktivity.
Mon synergia politickch cieov a asi aj osobne dobr vzahy markrabho Karla a Karola Rberta z Anjou viedli k podpisom dohd 1. bezna 1338 v uhorskom Vysegrade.
Otzne bolo prvne postavenie markrabho Karla, kee krom bol Jn Lucembursk a tieto dohody s nm neboli konzultovan. Mlad Karel si toho bol vedom a asi preto si ako sprievodcov a radcov prizval Tmu z Koldic a Vilma z Landtejna. Tto pni patrili k dvoru jeho otca Jna Lucemburskho a zrove boli znmi ako jednatelia a ruitelia sobnych dohd u v minulosti ( jednania o svadbe Jna Jindicha s Marktou Tirolskou ). Karel, prve vyuitm tchto radcov, mohol podpori legitimitu svojich jednan a zrove utlmi prpadn podozrenia svojho otca, e nekon ni proti jeho zujmom.
Vilm z Landtejna, bol v tomto obdob bez oficilnej funkcie a rd sa pridal k mladmu Karlovi a spolu s Tmom z Koldic ako jeho radcovia vo noru 1338 spolone cestovali do Uhorska. Z listiny zo 4. srpna 1342, ktorou nov uhorsk kr udovt potvrdzoval dohody z roku 1338 vyplva, e do rokovan okrem Tmu z Koldic a Vilma z Landtejna bola zahrnut aj Karlova manelka Blanka z Valois, ktor potvrdzovala dohody.
Zainteresovanie Blanky do tchto dohd mohol by tie taktick krok zo strany markrabho Karla voi uhorskej krovnej Albete ( sestra poskho kra Kazimra ), ktor mala siln vplyv na svojho manela Karola Rberta. Oficilne zainteresovanie krovskch maneliek do tchto rokovan zvyovalo Albetino postavenia a legitimizovalo jej zasahovanie do uhorskej politiky.

Vchodn hranicu krovstva sa dobrmi vzahmi s Anjouvcami podarilo stabilizova, ale viac pozornosti bolo potrebn venova zmenm na zpadnej hranici, dianiu v Nemeckej ri.
Cisrovi udovtovi Bavorskmu sa zaalo dari meni verejn mienku v ri vo svoj prospech aj vaka podpore cirkevnch legistov, minoritov bratov Viliama z Occamu a Marsilia z Padovy. Tto nali toisko na jeho dvore a ikovnou propagandou sa im podarilo vzbudi nacionlnu nemeck hrdos proti mocenskej snahe ppea schvaova ( aprobova ) nemeckch krov. Zujmy Avignonu sa darilo interpretova ako predlen ruku franczskeho kra. Tak sa cisrovi podarilo zmeni svoj osobn spor s ppeom za principilny spor Nemeckej re proti prehnanej moci chtivosti ppea. udovt Bavorsk sa v roku 1338 snail s pomerne umiernenm ppeom Benediktom XII. vyjednva prostrednctvom rskych biskupov. Dobrcky Benedikt XII. bol ochotn rokova, ale nie prostrednctvom cisrom vybranch biskupov. Cisr, asi ako odpove, pritvrdil svoje postoje na sneme vo Frankfurte 17. kvtna, kde ostro odmietol poadovan aprobciu zvolench nemeckch krov. Tm sa dohoda stala nemon. Ppe ale nevyhrocoval spor s cisrom, v snahe zachova ance odkloni cisra udovta od spojenectva s Eduardom III. proti franczskemu krovi Filipovi VI.. Jn Lucembursk sa vyhbal asti na snemoch zvolvanch cisrom, aby sa vyhol jednoznanmu postaveniu bu za cisra alebo za ppea. Zrove pochopil, e pri stle vzrastajcej podpore udovta Bavorskho v ri, je nutn spoluprca s Karlom, aby mohli ubrni lucembursk zujmy. V dubnu 1338 poslal Karlovi posolstvo, aby za nm priiel do Lucemburska.
Karel sa hne so silnm oddielom 500 ozbrojencov vydal za otcom. Vo Frankfurte nad Mohanom bol zadran cisrom a po rokovaniach s nm sa vrtil do iech. Karel v pamtiach uvdza, e dvodom preo nepokraoval za otcom do Lucemburska bolo, e jeho sprievod ( 500 jazdcov ) bol v ne dovooval sprievodn glejt (len 200 jazdcov).
Skuton dvod nvratu Karla a ani obsah jeho rokovan s udovtom Bavorskm nie je znmy. Sptne sa zd, e komunikcia medzi Jnom Lucemburskm a Karlom bola nedostaton a ich kroky nezladen. Cisr asi Karla mystifikoval vymyslenmi dohodami s jeho otcom a Jna Lucemburskho naopak dohodami s Karlom. Pre oboch lucemburgovcov to bola politick vstraha do budcnosti.
udovt Bavorsk pokraoval v upevovan svojho postavenia na snemoch, ktor vyvrcholili v zi 1338 v Koblenzi, na ktorom sa zastnil aj anglick kr Eduard III., ktor ako spojenec cisra prijal hodnos generlneho vikra v Germnii a Teutnii. Cisr zrove Eduardovi sbil sprostredkovanie soba jeho dcry s niektorm z habsburgovcov, m si mohol k sebe viac pripta obe tieto strany. Naopak lucembursk jednota utrpela ranu asou Balduina Trevrskho na sneme. Balduin sa dokonca zaviazal podporova Eduarda III. v boji proti Francii 500 ozbrojencami za mesan old 10.000 zlatch. Nsledne sa cisrovi podrobili aj esk spojenci Rudolf Sask a za eskho kra Jindich Dolnobavorsk star. Jn Lucembursk, ako jedin z vznamnejch rskych knieat, zotrvval pri podpore franczskeho kra Filipa VI.. Hrozila mu pln izolcia v ri.

Dobov zobrazenie stretnutia cisra udovta Bavorskho a Balduina arcibiskupa Trevrskeho


Tto situcia bola pre lucemburgovcov znane nebezpen. V noru 1339 sa Jn Lucembursk v Trevre stretol so svojm strkom Balduinom a spolone hadali vchodisko.
Obsah ich rokovan nepoznme, ale nsledne Jn Lucembursk urobil neoakvan krok, ke sa 20. bezna 1339 odhodlal zloi udovtovi Bavorskmu lnny sub a uzavrie dohodu o spoluprci. Lnnym subom prijal od cisra, nie len Lucembursk hrabstvo, ale aj esk krovstvo a ostatn zemn zisky. Cisr si vyntil, aby tento akt potvrdili markrab Karel a jeho brat Jn Jindich spolu s vybranmi eskmi pnmi Petrom z Romberka, Pertoldom z Lip, Vilmom z Landtejna, Hynkom Berkom z Dub a Otom z Bergova.
Prijatie eskho krovstva ako rskeho lna bolo v rozpore s privilgiami, ktor malo esk krovstvo ( najm Zlatej buly Siclskej z roku 1212 ) o samozrejme Karel a esk achta ostro odmietali, lebo to degradovalo postavenie eskho krovstva.
Karel sa okamite vybral za otcom do Lucemburska, priom Jn Lucembursk sa zrove rozhodol s do iech. Stretli sa 20. dubna v Miltenberku, kde Karel spolu s eskou achtou odmietli lnny akt a vyhlsili ho za neplatn, nakoko cisr pri rokovan s Jnom Lucemburskm pouil liv tvrdenie, e sa na tomto kroku u predtm dohodol s Karlom. Odmietnutie dohody ete vystupoval Jn Jindich tm, e nedovolil prechod cisrovch vojsk do Talianska cez svoje tirolsk zemie.

Pri analyzovan lnneho aktu je mon predpoklada, e esk kr vedel o neakceptovatenosti tohto kroku v echch, priom sa sm chystal do iech vysvetli svoje kroky. Zd sa, e Karel po stretnut s otcom v Miltenberku asi po vodnej vmene nzorov, pochopil otcove kroky.
m mu asi Jn Lucembursk zdvodnil svoj postup? Jn Lucembursk videl nutnos lnneho aktu v irch svislostiach. Tento akt mohol sli ako stretov krok udovtovi Bavorskmu, ktor chcel dosta pod kontrolu aj poslednho rebelujceho kurfirsta eskho kra. Mohla to by cisrova poiadavka, po splnen ktorej, by zvil svoj odklon od spojenectva s anglickm krom.
esk kr tmto krokom mal posli zujmom franczskeho kra a ppea, priom asi vopred tuil reakciu svojho syna spolu s eskou achtou. Mono preto nenamietal, aby v lnnom dokumente bol poadovan shlas jeho synov ako aj eskej achty, nakoko oakval z ich strany odmietnutie.
Karel po vysvetlen situcie asi pochopil, e bez zohadovania celoeurpskych zujmov, nem ancu, len s politikou loklnych eskch cieov, uspie proti cisrovi, ktor systematicky oraz viac oslaboval politick postavenie a moc lucemburgovcov.


O Vilmovi z Landtejna vieme, e 4. dubna 1339 v Teboni odshlasil vysviacku novho oltra v Borovanoch. Oltr nadane zaloila Vilmova druhostupov sesternica Lidmila dcra Voka zo Svn, priom tento akt okrem pna Vilma ako hlavy rodu, odshlasoval aj udmilin brat Jaroslav. eny v landtejnskom rode mali monos sa realizova hlavne aktivitami v prospech cirkvi. Z roku 1261 sa zachoval dokument ( listina je ale spochybovan ), kde Lidmilina star mama Aneka, vdova po Pelhimovi z Tebone, darovala bratom z vyebrodskho kltora do drby kostol v Nemeckom Rychnove. Znme s aj aktivity sestier Oja ze Svin Lidmily z Re a Kateiny pri podpore kltora Porta Coeli a pri zakladan kltora v Pohlede cca. v rokoch 1262 - 1267.

Od 4. do 20. dubna mal Vilm dos asu na cestu, spolu s Karlom, do re protestova proti lnnemu aktu. Jeho osobn as v Miltenberku nie je ale priamo potvrden iadnym dokumentom. Jn Lucembursk spolu s Karlom spolone z Miltenberku pokraovali do Norimberku a Landshutu, kde sa dozvedeli, e cisr pod ntlakom printil Jindicha Dolnobavorslho, aby zasnbil svojho syna Jna s cisrovou dcrou, m im prekazil pripravovan sob malho Jna s dcrou poskho kra, dohodnut lucemburgovcami vo Vysegrade roku 1336. Cisr udovt Bavorsk tmto jasne naznail, e sa chyst likvidova vplyv lucemburgovcov v Dolnom Bavorsku.
Nsledne Karel aj Jn prili do Prahy, kde esk kr zase zhal peniaze. 1. ervna na sneme museli obaja zloito vyjednva o berni. Vsledkom bol sub, e sa jedn o posledn berni a navye vyia achta, ktor berni krovi schvlila, sa asi na nej nemusela podiea.
Otec a syn nsledne rieili nakopen problmy v krovstve. Jn, na zklade aloby proti vojvodovi Mikulovi Opavskmu (a Ratiboickmu ) o zneuvan prv, sa tak rozhneval, e chcel Mikulovi odobra jeho majetky. A na zklade prhovoru markrabho Karla a okamitho poddania sa pna Mikula, kr znovu prijal jeho mannsk prsahu, ale odobral mu hrady Edeltejn a Cukmantl ( aj spolu s baami na zlato ).
Je otzne, i Jna Lucemburskho tak popudili aloby na opavskho vojvodu alebo star Mikulov hriechy ( podpora markrabho Karla v roku 1337 ) spolu s vidinou monch prjmov zo zlatch ban.

Karel zase, tak ako pred rokom, aj v lete roku 1339 musel vojensky vytiahnu proti Mikulovi z Pottejna. Mikulov spory s kutnouhorskmi meanmi neprestvali a tak Karel tohto pna obahol na jeho hrade Pottejne. Mikul sa odmietol vzda a nsledne zomrel v ruinch vee hradu. Pri tomto spore sa oznauje pn z Pottejna ako naruite poriadku, ale ni nie je ierno-biele. Mikul z Pottejna mal dlhoron spory s paliermi z Kutnej Hory, ktor pre abu striebra potrebovali vek mnostvo dreva a neraz si ho brali z jeho majetkov. Ale kee striebro bolo strategickou surovinou pre lucemburgovcov, bolo od zaiatku jasn na koho stranu sa priklonia kr a markrab.

Jn Lucembusk medzitm pokraoval riei spory s biskupom Nankerom do Vratislavi. Prinou sporu bol hrad Mil, ktor pre jeho strategick polohu na hranici s Poskom chcel esk kr od biskupa kpi. Ten neshlasil, tak Jn Lucembursk hrad obkil a aj s pomocou sti dobyl. Teraz biskup poadoval hrad vrti cirkvi. Kr nemal chu ho vraca, o biskupa rozzrilo, e verejne nazval Jna Lucemburskho krlikom a uvalil na neho cirkevn kliatbu. Nsledne sa biskup presahoval z Vratislavi do Nisy a obojstrann nepriatestvo pokraovalo.
Do Sliezka priiel za Jnom aj jeho syn Karel a pri ich spolonom pobyte v Budine ich zastihol posol s informciou o zaiatku vojny medzi Franciou a Anglickom. Jn Lucembursk sa okamite vybral do Porria, kde zbieral vojsko na pomoc Filipovi VI.. Karel sa vrtil do Prahy, kde vldu v echch zveril Petrovi z Romberka a na Morave ekovi z Lip, a sm s vojenskm oddielom iiel cez trubinu za otcom. V trubine u nezastihol svojho vara Jindicha Dolnobavorskho ivho a navye cisr, ako svokor jeho nezletilho syna Jna, prevzal vldu v Dolnom Bavorsku. Lucemburgovci tm plne stratili vplyv v Dolnom Bavorsko a Karel na situcii u nemohol ni zmeni.
Vilm z Landtejna sa aenia proti anglickmu krovi nezastnil a ostal doma. 24. jna spolu s hrabm z Otingenu spolone od juhozpadu na severovchod preli a spresnili spolon hranicu medzi Novmi Hradmi a Teboou na eskej strane a Weitrou na rakskej strane. Vymeriavanie hranice sa konalo na iados rakskeho vojvodu Albrechta II., nakoko hranin spory v tejto asti hranice boli ast a spsobovali vyhrocovanie vzjomnch vzahov.
Raksky vojvoda poveril za svoju stranu vymeriavanm hranice hrabho udovta z Otingenu, ktor bol zrove hauptmanom vo Weitre. Partner na eskej strane Vilm z Landtejna vystupuje ako vlastnk protiahlho zemia a nedeklaruje iadne krovsk splnomocnenia. Akceptciu Vilma ako partnera za esk stranu mohlo garantova jeho priame vlastnctvo hraninch majetkov, podpora Petra z Romberka, ktor zastupoval kra, prpadne aj jeho rodinn spojenie na habsburgovcov. Vilm v dokumentoch vystupuje nie len ako majite Tebone, ale u aj Novch Hradov.

Vojnov konflikt franczskeho kra Filipa VI. a anglickho kra Eduarda III. sce vypukol, ale Eduard nedostal oakvan podporu od cisra udovta Bavorskho. Po patovej situcii u Bouvines, kde sa protivnci neodhodlali k otvorenej bitke, sa cel aenie skonilo 3 ronm prmerm.
Neas cisra v konflikte mohla prameni z jeho znmej nechuti priamo riskova na bojisku, ale u sa mohla prejavova aj diplomatick aktivita Avignonu v prospech Filipa VI. ako aj vplyv cisrovej manelky franczskeho pvodu, ktor tie lobovala v prospech franczskeho kra.

Jn Lucembursk ako aj Karel ostali po Novom roku 1340 vo Franczsku. Filip VI. si ich pomoci vemi cenil a dval to najavo. Pre markrabho Karla bol pobyt vo Franczsku prleitosou ako sa zviditeni aj v tejto asti Eurpy, kde bolo pre neho navye aj vea kultrnych ako aj spoloenskch inpircii. Nechystal sa k rchlemu nvratu do iech, naopak vne sa pripravoval na kriiacku vpravu proti maurom v panielsku, m si chcel vybojova slvu a repekt, ak mal v Eurpe jeho otec. Plny sa ale zmenili v momente, kedy si Jn Lucembursk lieil svoj zrak u lekrov na vysokom uen v Montpelliere, vsledkom ktorho ale bolo jeho pln oslepnutie.

Napriek obasnm vbuchom osobnej antipatie Jna Lucemburskho ku Karlovi, si Jn v tomto stave musel uvedomova zvislos svoju, ale aj celho rodu, od budcich spechov svojho najstarieho syna. Vadila mu Karlov dravos a nerepektovanie otcovho spsobu vldnutia, ale nemal in monos ne sa s tm zmieri a vetky svoje sily poskytn na podporu najstarieho syna Karla.
Nsledne v beznu 1340 sa obaja vybrali do Avignonu za ppeom Benediktom XVII.. Tto cesta mala formlne riei problmy s vratislavskm biskupstvom ( platbu ppeskho desiatku z tejto dieczy a zruenie cirkevnej kliatby uvalenej biskupom Nankerom ).
Nvteva zskala ir rozmer, nakoko sa diskutovalo o situcii v Nemeckej ri a o monostiach lucemburkovcov v boji s cisrom.
Karel sa znovu stretol a kardinlom Pierrom de Rosieres, bvalm uiteom zo svojho pobytu v Pari, a obaja si navzjom predpovedali budcu kariru ( Karel kardinlovi post ppea a kardinl Karlovi post rmskeho kra ). Karel sa pre Avignon stal, zatia skrytm, esom v boji proti cisrovi.
Po tomto mocenskom povzbuden do budcnosti, obaja lucemburgovci opustili Avignon a odili do Para, odkia nsledne esk kr Jn pokraoval do Lucemburska a Karel sa vybral za ovdovelou sestrou Marktou do Dolnho Bavorska. Markta prosila o pomoc proti ntlaku cisra. Km Karel priiel za sestrou, ta u musela ustpi cisrovi a odovzda mu moc vo vojvodstve.
Karel sa rozhodol navtvi brata v Tirolsku, s ktorm nsledne odili do Uhorska a Poska. Nie je znmy presn cie ich nvtevy. Meme predpoklada, e Karel chcel rozvja rodov sobnu politiku a zrove medzinrodne etablova svojho brata.
Mono testoval aj monosti soba svojej ovdovelej sestry Markty Dolnobavorskej.
Nvteva bola predasne ukonen sprvou o spiknut proti Jnovi Jindichovi v Tirolsku, do ktorho bola zapleten aj jeho manelka Markta Tirolsk ( Maultasch ).
Karel sa krtko zastavil na Morave a hne v ervenci sa vybral s ozbrojenou druinou do Tirolska. Bukovi z Velhartic sa podarilo zaja Marktinho brata levoboka Albrechta Gorickho, ktor po muen priznal detaily spiknutia. Spiklenci sa snaili zbavi lucemburskej nadvldy nad Tirolskom cestou anulovania manelstva Markty a Jna Jindicha a ako najvhodnej spojenec prichdzal do vahy cisr, ktor sa nebl postavi ani ppeovi podporujcemu lucemburkovcov.
Cel spiknutie sa podarilo potlai a Marktu nsledne esk posdka internovala na hrade Tirol. Karel, ako zvyajne, ke u mal k dispozcii vojsko, naiel pre jeho vyuitie al cie a to tok na hrabata z Gorice, ktor podporovali spiklencov. Spolu s vernm tridentskm biskupom Mikulom a aquilejskm patriarchom Bertrandom sa na vianoce 1340 prebojovali a na predmestie Gorice. alieho dobjania sa u Karel a Jnom Jindichom nezastnili, nakoko dostali vzvu na stretnutie od svojho otca Jna Lucemburskho.
Dvodom urgentnej vzvy bola smr nezletilho Jna Dolnobavorskho ( vnuka eskho kra ), na zklade ktorej cisr udovt definitvne pripojil Doln Bavorsko k svojim krajinm. Marktu, Karlovu sestru, matku Jna Dolnobavorskho, cisr vyhal aj z jej vdovskho sdla v Burghausene. esk kr sa so svojimi synmi stretol 21. nora 1341 v severo-tirolskom Halle. Mocensk zmeny v Dolnom Bavorsku znamenali odrezanie priameho prstupu z iech k Tirolsku. Po likvidcii lucemburskho vplyvu v Dolnom Bavorsku sa jasne ukazovalo problematickm aj udranie Tirolska.
O om rokovali lucemburgovci meme len predpoklada. Kr Jn u predtm neveril v udratenos Tirolska ( o naznail v svojej zveti v roku 1340, kde Jnovi Jindichovi odkazoval Moravu a nie Tirolsko ), ale Karel sa tejto kovej alpskej krajiny nechcel vzda. Tmou mohla by aj Karlova poiadavka na legitimitu jeho vldy v echch a Sliezsku, ktor mu otec odkazoval v zveti.
Z Halle sa Jn Jindich vrtil do Tirolska a esk kr s Karlom odili na rokovania s cisrom do Mnchova. Tieto rokovania neviedli k dohode.
Nsledne sa obaja Jn aj Karel spolone vrtili do iech na pripravovan snem a 20. kvtna 1341 prila za nimi do Prahy aj Karlova ovdovel sestra Markta.
Jn Lucembursk priiel do Prahy prv krt slep a asi aj tto ivotn ujma ho priviedla ku krokom, ktormi sa snail zanecha v echch dobr spomienky na svoju vldu, teda odini predol neuven iny napr. znienie sch z hrobov eskch svtcov v svtovtskom chrme a pod.. Najvznamnejou udalosou na nadchdzajcom sneme eskch stavov v ervenci 1341 v Prahe bola proklamcia Karla, ako budceho nstupcu na eskom trne. esk stavy to prijali so veobecnm nadenm, dokonca sa zaali prpravy na Karlovu korunovciu.
Obdobie pred snemom bolo, ako zvyajne, naplnen mnohmi rokovaniami a uzatvranm dohd. Vilm z Landtejna sa vojenskch aktivt lucemburgovcov v Tirolsku roku 1340 nezastnil, dokladuje to jeho as na zemskom sde v lete 1340. Po prchode Jna Lucemburskho do Prahy urite s krom rokoval jednak ohadom vlastnch majetkovch zujmov ale aj o ttnych zujmoch. Z 3. ervna 1341 sa zachovala lnna listina, ktorou Vilm prijma od eskho kra ako lno majetky Tebo, Lomnicu a Nov Hrady, priom u predtm dral ako lno Landtejn a Nov Bysticu. Tento lnny dokument je zaujmav asovm ohranienm, nakoko tieto panstv mal Vilm uva ako lno len poas ivota Jna Lucemburskho. Po jeho smrti mali by majetky pna Vilma a jeho dediov slobodn to jest alodrnym vlastnctvom.
Pre pochopenie tohto aktu je treba zohadni okolnosti pred ako aj po tomto akte. Pn Vilm asi u na domalickom sneme v roku 1318 musel prija svoje majetky Landtejn a Nov Bysticu ako lna. Bola to pravdepodobne podmienka Jna Lucemburskho, aby dokzal svoju zvrchovanos nad vzpurnm achticom. Pn Vilm asi reciprone na zahojenie strt dostal do dlhodobej zstavy vnosn panstvo Hlubok. Tebo bola dovtedy jednoznane dedin vlastnctvo landtejnovcov a pri vymeriavan hranc s Rakskom Vilm vystupoval ako jej vlastnk a aj ako vlastnk Novch Hradov. U panstva Lomnica s viacer monosti, akm spsobom prelo toto panstvo pod Vilma z Landtejna. Z obdobia rokov 1336 a 1341 sa zachoval list, ktorm sa prask meania obracaj na pna Vilma ohadne dlhov jeho brata Smila z Lomnice, ktor mekal so splcanm dlhu. Dlnkom nebol len Smil ale aj Peter z Romberka a obaja mekali so splcanm. U Smila si veritelia neboli ist jeho schopnosou dlh splati, preto sa a vydieraskm spsobom obracaj na Vilma z Landtejna a vyhraj sa zverejnenm dlhu. Pre Vilma bolo krajne nebezpen, keby sa jeho meno spjalo s nesplcanm dlhov, nakoko zabezpeoval piky pre kra resp. markrabho, priom si sm na krytie tchto potrieb, poiiaval u majetnch praskch meanov.
Otzka dlhu bola pravdepodobne urovnan, ale nevieme presne akm spsobom sa bratia Smil a Vilm vzjomne vyrovnali. Kee nsledne ako drite Lomnice vystupuje Vilm, d sa predpoklada, e mu Smil musel postpi toto panstvo a Vilm uhradil alebo prevzal jeho dlhy. Vilm nezskal panstv Nov Hrady, Lomnica ahko. Bez vneho dvodu by ich spolu s rodovm mestom Tebo nemenil len na lnne vlastnctvo. Jednalo sa asi o zloitej a dlhodobej proces rokovan s Jnom Lucemburskm a mono preto sa do neho priamo nezapjal markrab Karel. Predmetom rokovan mohli by aj Nov Hrady, kde mohol esk kr aj sptne otvra otzku prva odmrtia, ale pravdepodobnejm dvodom stretovosti pna Vilma mohla by jeho snaha znovu obsadi niektor z krovskch alebo zemskch radov a aj snaha zska prebendy pre niektorho zo svojich potomkov. Veobecne platilo, e pni, ktor prijali svoje majetky ako krovsk lno, mali vie ance zska funkcie u krovskho dvora. Na druhej strane vtkovci bvali pyn, e vlastnia majetky alodrne a nedoprosovali sa funkcii na dvore.
Jn Lucembursk bol stle zaden a nemal vea u o rozdva, preto asi Vilm iadal pre svoj rod cirkevn prebendu. Domnievam sa, e jednm z dvodov prijatia svojich majetkov od kra ako lno, bola prve snaha pna Vilma zska prebendu pre svojho syna Oja. ance videl v olomouckej diecze, ktor spravoval jeho znmy Jn Volek. O prebende ale rozhodoval samotn ppe a podstatn bol preto prhovor Jna Lucemburskho v Avignone.
Rokovania Vilma z Landtejna s Jnom Lucemburskm, ohadom tohto lnneho majetku, boli svojim spsobom diplomatickm sbojom, ktor skonil remzou. Kr formlne zskal landtejnsk majetok pod kontrolu a Vilm sa stal od kra zvisl. Vilm ale mohol po Jnovej smrti cel svoj majetok plnohodnotne vlastni a navye sa mu otvrala monos zisku radov a prebend.
Nsledne 6. ervna bol Vilm z Landtejna Jnom Lucemburskm a jeho synom Karlom vymenovan spolu so saskm vojvodom Rudolfom, Georiom ( comitem Irfrucum ), Konrdom zo Slejdy, Tomom z Clairfontain a Johanom z Falkentejnu za prokurtorov, ktor mali so synmi cisra udovtom Braniborskm a tefanom Bavorskm vyriei vetky spory a dohodn mierov urovnanie.
Toto menovanie Vilma z Landtejna ako jedinho z eskch pnov medzi rozhodch prokurtorov, sved o jeho dvere u oboch lucemburgovcov. Poda zloenia alch prokurtorov sa asi malo jedna nie len o otzkach eskch zujmov (Tirolsk otzka, vdovsk majetky Markty a pod.), ale aj o otzkach tkajcich sa lucemburskho hrabstva. O nslednch rokovaniach oboch strn nevieme ni viac, lebo sa zachoval len text tohto menovacieho dokumentu.

V lete priiel do Prahy aj npadnk Markty Dolnobavorskej posk kr Kazimr. dajne bol do Markty zamilovan ( videl ju ete za ivota Jindicha Dolnobavorskho ), ale Markta nemala zujem zosobi sa s nm. Bola unaven hektickmi stresmi s cisrom a rodinnmi tragdiami (podivn mrtia jej manela a syna krtko po sebe) a navye v Prahe u nej prepukla choroba.
Markta ako manelka Jindicha Dolnobavorskho sa osvedila. Jej bval manel sa stal blzkym a vernm podporovateom Jna Lucemburskho a nsledne aj markrabho Karla. Markta dokzala svojho manela odkloni od zujmov wittelsbachovcov v prospech lucemburkovcov. Jej bval manel bol jej otcovi vemi blzky. Pre jej otca a brata bola idelnou partiou pre poskho kra.
Potreba priptania si Kazimra bola dleit, nakoko ho chcel zska na svoju stranu aj cisr, ktor mu ponkal za enu jednu zo svojich dcr.
Markta napokon shlasila so svadbou, ale k smtku vetkch, dva dni pred dohodnutou svadbou zomrela. Karel v obave, aby sa posk kr Kazimra neprienil do cisrovej rodiny, vyuil Kazimrov citov rozpoloenie a presvedil ho, e vhodnou manelkou mu me by Adela Hesensk.
Karlova voba tejto nevesty pre poskho kra me by povaovan za ukku optimlnej stratgie pre lucembursk zujmy, lebo nevesta pochdzala z krajiny dostatone vzdialenej od Poska a aj jej otec Jindich II. Hesensk nemal vznamn vplyv a nemohol prli posilni postavenie Kazimra. Karel po Kazimrovom shlase rchlo odiiel rokova o sobi do Hesenska a nsledne sa zastnil aj soba Adely a Kazimra v Poznani 29. zi 1341.
esk kr medzitm zase musel riei otzky svojich dlhov u najvch veriteov Rudolfa Saskho, Petra z Romberka a pod.. Zrove odtartoval vek zmeny na praskom hrade, prpravu vstavby novej gotickej katedrly.
V listopadu 1341 prila z Tirolska vemi bolestiv sprva, e tirolsk achta na ele s Marktou Tirolskou vyhnala z krajiny jej manela Jna Jindicha.
Jn Jindich napriek predolmu sprisahaniu v roku 1340 ahostajne pristupoval k svojim ttnym ako aj manelskm povinnostiam. Venoval sa prevane svojej zube poovakm a vbec si nevmal situciu v Tirolsku. Napriek tomu, e jeho manelka Markta bola stren eskou posdkou na hrade Tirol, achta rokovala s cisrom o monostiach zbavi sa lucemburkovcov. Idelnou zmienkou ako zrui sob Jna Jindicha s Marktou Tirolskou bolo obvini Jna Jindicha z impotencie a nenaplnenia manelstva a nsledne o najrchlejie vyda Marktu za vhodnejieho manela, ktor by dokzal by protivhou lucemburkovcom.
Cisr im ako idelneho partnera ponkal svojho syna udovta Bavorskho. Tirolsk achta na ele s Volkmarom z Burgstalu pravidelne chodila na rokovania s cisrovm synom do Kufsteinu. udovt Braniborsk sa najprv zdrhal s do manelstva, za ktor hrozila cirkevn kliatba, ale nakoniec shlasil a zaala sa dsledn prprava prevratu. Na duiky 2. listopadu 1341 odiiel Jn Jindich ako zvyajne na poovaku, spiklenci premohli a vyhnali esk posdku z hradu Tirol. Po nvrate Jna Jindicha z poovaky bola brna tirolskho hradu pre neho zavret. Nakoniec bol nten hada azyl u aquilejskho patriarchu. Odtia posielal prosby o pomoc otcovi a bratovi a sanosti ppeovi. Cisr udovt Bavorsk rozviedol manelstvo Markty a Jindicha z dvodu impotencia manela a nenaplnenia manelstva a po novom sobi Markty v lednu 1342 s jeho synom udovtom im udelil v lno nie len Tirolsko ale aj Korutnsko.
Prprava tohto toku voi lucemburkovcom asi prebiehala paralelne s ich mierovmi vyjednvaniami so synmi cisra, to mohlo tie spsobi oslabenie ich ostraitosti. Zaal sa boj s cisrom kto z koho.
Markrab Karel sa stretol s Albrechtom II. Rakskym a dohodol zmluvu o spolonej obrane proti cisrovi ( Korutnsko bolo dan v lno novomanelom hoci bolo v drbe habsburgovcov ) a zaala prprava na boj proti cisrovi.
Cisr sa ctil na vrchole moci, ale svojou nensytnosou si vytvoril mnohch nepriateov a ke bol po mrt Benedikta XII. zvolen ako nov ppe Kliment VI., priate lucemburkovcov Pierre de Rosieres, zaali sa nad wittelsbachovcami sahova mran. Nov ppe bol silne zaujat proti cisrovi udovtovi Bavorskmu a jeho in rozvod manelstva, ktor bolo v kompetencii cirkvi, mu dal nov prinu k tvrdmu postoju.
U 6. tdov po zvolen Klimenta VI. ho v Avignone navtvil Jn Lucembursk. akalo ho priatesk prijatia a dostal viacero milost ako napr. dipenz pre manelstvo Karlovej dcry Markty s nslednkom uhorskho trnu udovtom Vekm. Cieom stretnutia bola urite aj spolon stratgia boja proti cisrovi.
Medzi milosti, ktor iadal esk kr, bola pravdepodobne aj iados o cirkevn prebendu pre Oja, syna Vilma z Landtejna. Ppe 3. prosince 1242 menoval Oja z Landtejna kanovnkom kostola v Olomouci s prebendou, ktor mu bola rezervovan, ako nhle sa nejak uvon.
Tto informcia je prvou, ktor uvdza Vilmovho syna Oja z Landtejna. Pn Vilm ako sksen politik pre rozvoj svojej kariery a budcnosti svojho rodu premyslene vyuval svoje rodinn zzemie ako aj svoje potomstvo. Je zaujmav si sksi urobi prehad o rodine pna Vilma z Landtejna.

V anloch kroniky v Zwetlli ( Annales Clara Vallenses ) sa uvdza, e v jnu ( na sv. Frantika ) 1317 sa Vilm z Landtejna, ako za pna Litolda I. z Kuenringu ( dontora kltora ), zastnil laickch stretnut v tomto kltore. Meme z toho usudzova, e niekedy pred tmto termnom, asi v roku 1316 alebo 1317, si Vilm vzal za manelku Elisabeth, dcru Litolda I.
Litold I. z Kuenringu nemal z prvho manelskho vzahu s Agnes z Feldbergu ( Valtc ) iadne deti, preto ke mu prv manelka roku 1300 zomrela, chystal sa venova majetok kltoru v Zwetlli . Raksky vojvoda ( rmsky kr ) Albrecht I. ale Litolda prehovoril, aby si za manelku zobral jeho prbuzn Agnes von Asperg. Agnes bola dcrou Ulricha von Thubingen. Takisto aj star mama Albrechta Mechtilda pochdzala z tohto rodu. Poda anlov kltora v Zwetlli, Albrecht ako aj Agnes si uvdzali ako prbuzn svt Albetu Uhorsk a sv. Hedvigu Sliezsku. Sobom s Agnes z Aspergu si Litold I. z Kuenringu upevnil mocensk postavenie ( bol najvym ankom rakskeho vojvodu ) a Albrecht si naopak zaistil vernos Litolda a jeho rodu.
Agnes z Aspergu porodila Litoldovi I., ktor mal u pokroil vek, 7 det. V roku 1301 dcru Claru, v roku 1302 dvojiky Johanna Baptistu a Hadmara, asi v roku 1303 Elisabeth ( meno dajne dostala po sv. Albete Uhorskej ), v roku 1304 Agnes, ale kee tto Agnes ako aj Clara a Hadmar krtko po naroden zomreli, dievatko, ktor sa narodilo v roku 1306 znovu dostalo meno Agnes. V roku 1308 sa im narodilo posledn diea Litold II.
Z dobovch rakskych dokumentov sa dozvedme, e Agnes z Aspergu mala po smrti manela problmy s udranm majetkov pre svoje deti, ke napr. pni z Lichtentejna po smrti Litolda I. (zomrel v roku 1312) prevzali kontrolu nad mestom Zwetll.
V tomto obdob sa mohol do rodiny hodi vbojn Vilm z Landtejna, ktor mal doma v echch problmy s krom a mohol potrebova azyl v Raksku. Elisabeth asi priamo nepriniesla Vilmovi vek veno, ale svojm rodinnm pvodom a vzbou na habsburgovcov bola vbornou partiou. Prv kontakty medzi Vilmom a Elisabeth z Kuenringu sa mohli uskutoni na laickch stretnutiach v kltore v Zwetlli. Sob asi pomhali dohodn Vilmov strko Smil z Novch Hradov a v kltore ven brat Hermannus, ktor tie pochdzal z landtejnskho rodu.
Z hadiska zachovania rodu sa Elisabeth z Kuenringu ukzala ako dobr rodika, lebo z 8 znmych det Vilma z Lantejna 6 det Aneka, Litold, Oj, Vilm, Elika a Jn pochdzalo z ich manelstva. Zvyn 2 deti Vtek a Petr sa Vilmovi narodili v jeho druhom manelstve s Elikou z Dub.

Ako prv z deti sa Elisabeth a Vilmovi, asi v roku 1317 alebo 1318, narodila dcra Aneka. K tomuto nzoru ma ved daje o jej dcrach.
Aneka bola vydat za Hynka ( Hajmana lebskho ) z rodu pnov z Lichtemburka, s ktorm mala minimlne 3 dcry Marktu, Eliku a Aneku.
Elika z Lichtemburka sa v roku 1351 stala manelkou Boeka z Kunttu a tm pramaterou pnov z Podbrad, vrtane budceho eskho kra Jika z Podbrad.
Marktka je oznaovan ako manelka Henslna z Temena, po ktorho smrti vstpila do kltora v Krumlove ( genealogick zdroje ju oznauj aj za 2. manelku Zbyka Zmorskho z Hasenburku ). Aneka z Lichtenburku je v Rodowod Piastw Slaskich od Kazimierza Jasiski uvdzan od roku 1343 ako manelka Mikula Malho - Mnsterberskho knieaa. Ale v novej publikcii Slezko v dejinch eskho sttu I. sa v jednej rodovej schme ako Mikulov manelka uvdza Aneka z Leuchtenberku ( v samotnom texte som iadnu presnejiu informciu nenaiel ).
Ak s pravdiv daje od pna Jasiskho, potom by Aneka z Lichtemburku bola asi najstarou dcrou Aneky z Landtejna a Hynka Hajmana ze leb. Aby sa Aneka z Lichtemburka v roku 1343 mohla vyda za Mikula Malho, potom by sa samotn Aneka z Landtejna ako aj jej dcra Aneka z Lichtemburku museli vydva vemi mlad ako 12 resp. 13 ron.
Pre posdenie i Aneka z Lichtemburku bola manelkou Mikula Malho je nutn tdium resp. hadanie alch dokumentov.
Najstaria dcra pana Vilma Aneka bola poda zachovanch dokumentov sebavedom a schopn ena. Sved o tom jej pea, ktorou dva jasne najavo, e patr ku kuenringovcom, landtejnovcom a po manelovi aj k lichtemburgovcom. Po smrti svojho manela neodchdza ako vina ien doi do kltora, ale vybavuje si po smrti svojho manela, aby jej dedine zostalo lebsk panstvo s prslunm majetkom ( jej dcra Aneka sa vzdva svojho dedickho podielu ). Po smrti svojho otca lebsk panstvo predva Karlovi IV. za vemi vhodnch podmienok. Me na panstve doi, z vekej miery ho aj riadi a zrove dostva slun ron rentu. V roku 1370, kedy asi ctila aobu rokov, zaklad nadciu, ktor m zabezpei 4 krt rone zdun omu za svojho manela, otca, mamu, sestru Eliku a brata Jeka. ( akho Jeka uvdza neviem, lebo Jan z Landtejna ete il ). Hynek Hajman sa postupne presadil aj na krovskom dvore a na prelome pdesiatych rokov sa stal jednm z najastejch svedkov listn Karla IV.. V mladosti jeho zujmy chrnila jejho babika Matilda, nsledne neudral vlastnctvo severoeskch majetkov Klap a Ronovec, ale ziskom pobebradskho panstva zskal bohat majetok.
Neviem posdi, i zisk podebradskho majetku nesvisel aj s predajom pvodnch panstiev Klap a Ronovec krovi. Ak no, tak sa jednalo o dlh premyslen majetkov hru s spenm koncom. Nie je mon zahova schopnosti Hynka Hajmana, ale zd sa, e dobrm pomocnkom a organiztorom bola aj jeho schopn manelka Aneka a jej otec Vlm z Landtejna.
Z muskch potomkov Vilma z Landtejna bva ako najstar povaovan Oj, nakoko sa ako prv spomna v roku 1342 v svislosti so sbenou prebendou v Olomouci.
Jedn sa len o dohad, lebo u samotn fakt, e Oj je spjan s cirkevnou karierou zneisuje jeho postavenie ako najstarieho syna. Na cirkevn karieru boli zva uren mlad synovia a najstar zvykli dedi svetsk statky. Preto nie je mon vyli, e najstarm synom bol Litold, ktor sa asto objavuje v listinch spolu s Ojom. V prospech nzoru, e najstarm synom Vilma z Landtejna me by fakt, e Litold sa stal dediom rodovho hradu Landtejna.
Z kusch informcii sa d o Litoldovi usdi, e nebol prli vbojnm typom loveka, skr sa nechal vies ostatnmi. To mohlo by dvodom, preo sa aktvnej Oj skr a astejie spomna v listinch.

Monm ukazovateom vekovej postupnosti det Vilma z Landtejna mu by rodov zvyky pri vbere mien deom.
U pravdepodobne najstarej z det - Aneky sa toto meno vyskytovalo u predkov z matkinej strany, vi Agnes z Aspergu, ale vemi ast bolo aj v eskch rodoch.
U menej astch mien synov pna Vilma Oja a Litolda je mon ahko odvodi tieto men po ich slvnych predkoch. Litold dostal meno po svojom starom otcovi Litoldovi I. z Kuenringu ( samotn Litold I. z Kuenringu dostal meno po svojom starom otcovi Litoldovi von Wildon ). Oj dostal meno po svojom prastarom otcovi Ojovi ze Svin ( z Lomnice ).
Meme si len predstavova ako prebiehalo vyberanie mena pre najstarieho syna pna Vilma. i sa presadila sebavedom matka Elisabeth z Kuenringu a prv syn dostal meno po jej predkovi alebo si otec Vilm presadil meno svojho slvneho deda. Mono pn Vilm, z vaky za spen prod prvho syna, ustpil manelke a shlasil s menom po jej predkovi. Je to samozrejme len pekulcia.
Z dokumentov teda nevieme jednoznane uri najstarieho syna, ale s vysokou pravdepodobnosou meme Litolda s Ojom povaova za najstarch synov Vlma z Landtejna.
Ak verme v tradciu dvania mien po slvnych predkoch, chba nm u prvch synov pna Vilma a Elisabeth z Kuenringu meno Vtek. Nm znmy syn Vtek sa narodil a z druhho manelstva Vilma z Landtejna s Elikou z Dub. Z prvho manelstva mal pan Vilm ete synov Vilma a Jna. Domnievam sa, e aj z manelstva z Elisabeth z Kuenringu sa pnovi Vilmovi narodil syn s rodovm menom Vtek, ktor pravdepodobne zomrel v mladom veku. Poda vyie uvedenej logiky si pn Vilm dovolil a po pouit mien slvnych predkov, da aliemu synovi svoje meno Vilm.
Syn Vilm sa stal v roku 1353 vyehradskm probotom, priom asi zskal dobr vzdelanie. Sved o tom fakt, e po jeho smrti odkpil z jeho pozostalosti Karel IV. 114 vzcnych knh, ktor nsledne venoval Karlovej univerzite, m sa tieto knihy stali zkladom univerzitnej kninice. Posledn syn s Elisabeth z Kuenringu dostal meno Jn. Toto meno tie nebvalo pouvan v landtejnskom rode, preto mme pekulova, e vber mena Jn bol ovplyvnen matkou Elisabethou z Kuenringu, ktor mala brata Johanna prezvanho elezn. Johann tto prezvku zskal za to, e bol a ako posledn z rakskych pnov zajat v bitke pri Muhldorfe v roku 1322. Vilmov syn Jn sa nestal iadnym bojovnkom, ale tie sa venoval cirkevnej kariere a od roku 1352 sa stal praskm kanovnkom. A po smrti otca Vilma ( bez jeho priamej pomoci ) sa stal mlnickm probotom. Tto funkciu dostal asi vaka svojmu dobrmu vzdelaniu. ivot v pravej kresanskej viere nebol jeho silnou strnkou, lebo bol znmy svojmi svetskmi zubami ( eny, zbava a okzalos ). Z det z prvho manelstva nm ostva ete dcra Elika, ktorej meno bolo ast v eskch rodoch a toto meno nosila aj jej matka. O Elike vieme menej ako o jej sestre Aneke. Vydala sa za Albrechta ( Alka ) zo ternberka. V roku 1344 dostal Albert s Elikou papesk rozhreenie, teda sob sa asi konal okolo tomto obdob.
Elikin manel Albrecht je spomnan so svojm bratom Jaroslavom v Zbraslavskej kronike. V roku 1335 ke markrab Karol zatoil na Bolka II. Mnsterberskho, po poiatonch spechoch padol jeden zo kov eskho vojska do pasce a cca. 150 ozbrojencov bolo zajatch. Tento bojov k viedli prve bratia Jaroslav a Albrecht zo ternberka. Za podporu Karlovi pozdejie zskali v lno panstvo sov na Morave, preto sa niekedy oznauj aj ako z sova. Poda nie vdy overitench genealogickch prameov mali deti: Kateinu, Vilma ze terneberka na Zlne a Albrechta ( Alka ) ze ternberka na Svtlove.
V roku 1360 Oj z Landtejna na olomouckej cde uzavrel rovn a vzjomn spolok so sirotami po svojej sestre. Poda tejto informcie Elika u v roku 1360 neila.
Poda rodov do ktorch sa vydali dcry pna Vilma je mon analyzova strategick ciele Vilma z Landtejna pri rozirovan rodovho vplyvu. Vilm mal sksenosti so sobnymi rokovaniami pre deti krovskej rodiny. Asi podobne strategicky zvaoval ako vyda svoje dcry do sprvnych achtickch rodov, tak aby podporil svoje mocensk postavenie.
Sperenie achtickch rodov, po praskej vzbure ( 1319 ) a po presune mocenskho zujmu pnov z Lip na Moravu, sa zmenilo z otvorenej a osobnej nevraivosti ( Vilm Zajc z Valdeka kontra Jindich z Lip ) na taktick boj pri obsadzovan mocenskch radov s uritou snahou zabezpei vyvenos moci pre vetky vznamn rody. Pre dlhodobejie zskanie vhodnho radu bolo potrebn, nie len si nakloni panovnka, ale zska aj akceptciu ostatnch vznamnch rodov. Z tohto dvodu povaoval Vilm z Landtejna za potrebn zska podporu aj od ronovskho rozrodu. Po prechode z politickho tbora pnov z Lip do tbora Petra z Romberka sa Vilmovi nabrali vzahy s rodom pnov z Lip. Neboli osobne vyhroten, lebo Vilm sa z detstva asi dobre poznal so synmi Jindicha z Lip ( pravdepodobne urit as vyrastal na jeho dvore ), ale jeho rod vtkovcov mohol rs len na kor resp. s akceptciou ronovcov.
V tomto smere vydaj svojej dcry Aneky za Hynka Hajmana z Lichtemburka bol vynikajcou vobou. Kruinovsk vetva lichtemburgovcov mala u v minulosti rodov vzby na vtkovcov, priom irok podpora tohto rozvetvenho rodu bola v echch dleit. Nazanedbaten bolo aj majetkov zzemie vo vchodnch echch v blzkosti oblasti aby striebra ( Kutn Hora ). Tto podporu Vilm mohol vyuva v obdob svojej funkcie krovskho podkomoho. D sa predpoklada, e sob jeho dcry Aneky s Hynkom Hajmanom lebskm bol dohodnut pred rokom 1330.
V obdob ke sa pn Vilm zaal zaujma o funkcie na Morave bolo dleit zska podporu aj medzi moravskou achtou. Jednou z ciest bolo vhodne vyda svoju druh dcru Eliku. Z tohto dvodu asi Vilm v prvej polovici 40. rokov dohodol jej sob s Albertom zo ternberka na sove. Albert bol synom Zdeslava st. zo ternberka a jeho manelky Markty sestry Mata ka Trenianskeho a spolu s bratmi Jaroslavom, tefanom a Matom ovldali vznamn as Moravy.

Od roku 1342 sa zaala lma mocensk situcia v Eurpe v prospech lucemburgovcov, zrove sa asi v tomto roku zaal aj proces nvratu Vilma z Landtejna do mocenskch truktr eskho ttu. Vilm z Landtejna sa nsledne stval oraz dleitejm radcom a pomocnkom markrabho Karla, a sprevdzal ho na jeho ceste na vrchol mocenskej pyramdy stredovekej Eurpy.

Pouit literatra:
Zdenk alud: Pni z Landtejna do doby husitsk Praha 2001
Ji Spvek Krl diplomat Panorama Praha 1982
Frantiek Palack: Djiny nrodu eskho II.
Lenka Bobkov: Velk dejiny zem koruny esk svazek IV.a 1310 1402, Paseka 2003
Frantiek Kavka: Karel IV. Historie ivota velkho vladae, Mlad fronta 2002
Frantiek Kavka: tyi eny Karla IV. Krlovsk satky, Paseka Praha Litomyl 2002
Jn Urban: Lichtemburkov Vzestupy a pdy jednho panskho rodu NLN 2003
Annales Austrio Clara - Vallenses vydan v roku 1803 ( stiahnut z internetu )
alie dostupn internetov dokumenty: Centrum medievistickch studi, Regesta Imperii a in.