Středověk
Dnes je: 22. 01. 2018  | Hlavni strana | Seznam rubrik | Odkazy | RSS | Forum |  
Hlavní menu
Novinky
05.02.2017: Rodokmen
Po dlouhé době rodokmen: Páni z Pardubic

17.04.2016: Jakub Kon(e)ček z Prus
Nižší moravský šlechtic, v závěru života majitel zdouneckého panství

28.02.2016: Maršík z Radovesic
Poslední komentáře
  • Excalibur je jiný meč než ten vytažený z kamene. Excalibur dostal Artuš od Paní z Jezera a před smr . . . (Artušovská legenda - keltská mytologie)
  • Nechci se Vás nijak dotknout, ale ti připomínající mají většinou za sebou již nějaké publikace ;-) (Vilém Zajíc z Hazmburka. Katolický pán v husitské době)
  • Samý rejpal tady,zkuste si napsat něco takového sami lépe,když umíte jen hnidopišsky rýpat do každéh . . . (Vilém Zajíc z Hazmburka. Katolický pán v husitské době)
  • Zajímalo by mě, kdo ty informace doteď tajil. :-)) (Rodová společnost, její instituce a kolektivní identita. Utváření raně středověkých států)
  • Vážení, konečně se odtajňují zdroje úžasných informací o nás Slovanech. Kdo má možnost studovat ty p . . . (Rodová společnost, její instituce a kolektivní identita. Utváření raně středověkých států)
  • Sociální sítě a ostatní






    Život ve středověku

    * Etika Abelárda

    Autor: Peter Hudeček . Vydáno dne 06. 06. 2010 (4997 přečtení)

    V tomto príspevku chcem rozobra Abelárdov prínos v oblasti etiky a hlavne chcem ukáza, aké dôsledky mali jeho myšlienky vzhžadom na človeka.

    Budem postupova nasledovne: 1) načrtnem historický kontext doby, v ktorej Abelárdova etika vznikala, 2) vytýčim hlavné rozdiely medzi tradičným a novým Abelárdovým chápaním etiky a nakoniec 3) opíšem dôsledky a ukážem výhody Abelárdovej etiky oproti tradičnej stredovekej etike.

    1) V dobe, keď Abelárd píše spis „Ethica“ (okolo r. 1138), sa etike systematicky nevenuje nikto. Preklad Aristotelovho spisu „Etika Nikomachova“ sa objaví až o sto rokov neskôr. Jediným zdrojom etiky je Biblia a Senecove listy (ktorý bol omylom považovaný za korešpondenta sv. Pavla) 1. Oboje však poskytovali iba súhrn morálnych ponaučení bez teoretického základu.

    2) Bežným etickým princípom v tomto období je: (P) Agent by mal chcie (ma vôžu) vykona φ, iba ak vykonanie φ je dobré. Abelárd však tento princíp obracia a hovorí: (P*) Agent by mal vykona φ, iba ak chcie (ma vôžu) vykona φ je dobré2. Teda nositežom morálnej hodnoty v tradičnom ponímaní je čin, zatiaž čo u Abelárda sa morálna hodnota presúva na chcenie vykona čin, pričom: „Samotné vykonanie činu nijako nemení morálnu hodnotu.“ 3.

    Výrazný rozdiel je aj v spôsobe rozlišovania dobrého a zlého. V tradičnom systéme s dôrazom na čin sa toto rozdelenie deje pomocou priamych príkazov (napr. „Neukradneš!“ ), ktoré určuje Boh, buď priamo (desatoro), alebo prostredníctvom svojich zástupcov na zemi, teda prorokov či cirkevných autorít. Abelárd tvrdí: „Činy,..., sú samy o sebe indiferentné...“ 4 a teda na dobrú a zlú rozdežuje vôžu, a to nasledovne: „Vôža by nemala by označená za dobrú, pretože sa zdá, že je dobrá, ale preto, že je to tak, ako to má by – to znamená, že kto verí, že to, čo chce, je Bohu milé, ten nechybuje vo svojom hodnotení.“ 5. Takže vôža je dobrá vtedy, keď verím, že je v súlade s vôžou božou a to dokonca aj v prípade, že v skutočnosti s ňou v súlade nie je (v takom prípade rozhoduje, či som bol pri posudzovaní nedbanlivý alebo nie). Ak konám proti vôli, o ktorej verím, že je dobrá, alebo konám, keď verím, že moja vôža nie je v súlade s božou (dokonca aj keď v skutočnosti je), je to zlé6.

    3) V prvom rade treba rozlíši, že hovorím o posudzovaní dobrého a zlého na úrovni etiky. V súdnictve je samozrejme potrebné posudzova činy a nie motiváciu previnilca.

    Prvý dôsledok, ktorý vyvodím, vyplýva z toho, kto rozhoduje o hodnote dobra/zla. Ako som uviedol vyššie, v tradičnom ponímaní je to cirkevná autorita (alebo priamo Biblia, ale ak vezmeme do úvahy, že výklad Svätého Písma je často problematický aj pre učencov, vidíme, že bežný veriaci sa musí aj v tomto spolieha na autoritu). Podža Abelárdových slov však „aj proroci vo svojich predpovediach nemali často prorockú milos a zo zvyku prorokova predniesli niektoré nepravdivé výroky mysliac si, že majú prorockého ducha.“ 7. Alebo sa pozrime do Abelárdovej autobiografie8. Kožko nespravodlivých a zlých žudí sa teší vysokému postaveniu a autorite v cirkvi? Vidíme, že tento zdroj hodnotenia nemusí by vždy spožahlivý a okrem toho, nie vždy máme po ruke hodnotenie pre konkrétny čin. Každý človek má však schopnos pozna svoju vôžu a to kedykožvek, ale hlavne, ak sa vyvarujeme nedbanlivosti, je tento systém rozlišovania dobrého/zlého, na rozdiel od autorít, neomylný.

    S týmto sa spája subjektivizácia etiky a tiež presun ažiska zodpovednosti za hodnotenie na samotného človeka. To ďalej vedie k nutnosti človeka premýšža nad vlastným konaním (na rozdiel od jednoduchého spožahnutia sa na cudzie hodnotenie) a silnejšej sebakontroly (absencia bezprostredného trestu za zlú vôžu). Prínos takéhoto rozvoja schopností jedinca posudzova vlastné konanie je, myslím si, evidentný. Okrem toho v etickom systéme zameranom na činy sa nevyhneme spájaniu zlého činu s trestom. Teda nechcem zlo, lebo očakávam trest, nie preto, že zlo je zlé. Ak sa potom trest po vykonaní zlého činu nedostaví, môžem nadobudnú pocit, že až tak zlý ten čin nebol. To už je však objektom skúmania deskriptívnej etiky.

    Hlavnú výhodu Abelárdovho systému etiky oproti tradičnému vidím v tom, že dokáže zachyti nesprávne konanie aj v prípadoch, kedy je tradičná, na čin zameraná etika bezmocná. Jedným z typov takýchto prípadov je, keď sa čin, ktorý by bolo možné označi za zlý, vôbec neuskutoční, ale nie vďaka našej morálnej vyspelosti. Ukážem na príkladoch.

    Predstavme si situáciu, že píšem zápočtový test. Moja príprava nebola práve svedomitá, a preto je môj papier takmer prázdny. Kolega vedža mňa má papier celý popísaný a podža spokojného výrazu na tvári súdim, že správne. Kolega test odovzdá, ja vzápätí tiež. Všimnem si, že kolega svoj test zabudol podpísa. Dozor si v zadnej lavici číta noviny, a tak by nebol problém podpísa kolegov test mojím menom a dosta tak zápočet, ktorý by som inak určite nedostal. Rozhodnem sa, že to spravím, no v osudovom okamžiku sa dozor objaví za mojím chrbtom a ja musím odovzda svoj vlastný test.

    Keby som na hodnotenie svojho správania použil tradičný stredoveký etický model, mohol by som s pokojným svedomím kráča domov. Zlý je jedine čin a ten sa nestal – nemám sa prečo nad svojím správaním zamýšža, ani nič zmeni. Keď však použijem Abelárdov model, tak napriek tomu, že čin sa nestal, viem, že som konal nesprávne, pretože som prijal vôžu, ktorá je určite zlá (ak by som vôžu pripravi niekoho, kto sa svedomite pripravoval, o zápočet nepovažoval za zlú, určite v tomto hodnotení postupujem nedbanlivo). To mi dáva možnos upravi svoje správanie bez toho, aby sa tento nevyhovujúci čin vôbec stal.

    Iný príklad: Predstavme si vysoko neatraktívneho a u žien neúspešného muža. Ten by sa mohol pýši svojou cudnosou napriek tomu, že by sa túto svoju „cudnos“ snažil poruši na každom kroku. Z pozície etiky orientovanej na čin by mu nebolo čo vytknú. Jeho cudnos by bola rovnako hodnotná ako cudnos mnícha, aj keď vyplýva iba z jeho neschopnosti ju poruši.

    Ako vidíme, Abelárdov systém nedostatky tradičného vypĺňa a to nielen v spomenutom type prípadov.

    Abelárdova etika bola v stredoveku ojedinelým počinom. Ako prvý stredoveký myslitež sa venoval etike systematicky a na rozdiel od súdobých etík, ktoré boli iba zoznamom dobrých a zlých činov, vytvoril teoretický základ. Prenáša morálnu hodnotu z činu na vôžu a individualizuje jej hodnotenie. Tým sa etika stáva subjektívnou a kžúčovým sa stáva moment hodnotenia vlastnej vôle, ktorý si od človeka vyžaduje vežkú mieru úprimnosti k sebe samému. Tu prichádza do platnosti príkaz, ktorý je podnadpisom Abelárdovej eitky: „Scito te ipsum“ – Poznaj sám seba. Otázka je: kožko Abelárdových súčasníkov sa tohto učenia skutočne pridŕžalo.


    1 KING, P.: Abelard’s Inetentionalist Ethics, in The Modern Schoolman 72, 1995, URL: http://individual.utoronto.ca/pking/articles/Abelard_on_Ethics.pdf, str. 1
    2 KING, P.: Abelard’s Inetentionalist Ethics, in The Modern Schoolman 72, 1995, URL: : http://individual.utoronto.ca/pking/articles/Abelard_on_Ethics.pdf, str. 1
    3 ABELARD, P.: Ethics, in KING, P.: Abelard’s Inetentionalist Ethics, in The Modern Schoolman 72, 1995, URL: : http://individual.utoronto.ca/pking/articles/Abelard_on_Ethics.pdf, str. 9
    4 ABELARD, P.: Ethics, in KING, P.: Abelard’s Inetentionalist Ethics, in The Modern Schoolman 72, 1995, URL: : http://individual.utoronto.ca/pking/articles/Abelard_on_Ethics.pdf, str. 9
    5 ABELARD, P.: Ethics, in KING, P.: Abelard’s Inetentionalist Ethics, in The Modern Schoolman 72, 1995, URL: : http://individual.utoronto.ca/pking/articles/Abelard_on_Ethics.pdf, str. 11
    6 KING, P.: Abelard’s Inetentionalist Ethics, in The Modern Schoolman 72, 1995, URL: : http://individual.utoronto.ca/pking/articles/Abelard_on_Ethics.pdf, str. 12
    7 ABELARD. P.: Sic et non (Predhovor) , in Hrušovský, I.: Antológia z diel filozofov. Patristika a scholastika. Bratislava: Pravda 1975, str. 244
    8 ABELARD A HELOISA: Dopisy utrpení a lásky, Preložil: PAVEL, J., Praha: Odeon 1976
    - Citáty z anglického prekladu latinského originálu preložil: Autor príspevku

    Celý článek | Komentáře: 1 | Přidat komentář | Záložky:
    Informační e-mailVytisknout článek

    Naše knihy
    Přemysl Otakar II.


    Záviš z Falkenštejna
    Kalendář šermířských akcí
    Kalendář
    <<  Leden  >>
    PoÚtStČtSoNe
    1 2 3 4 5 6 7
    8 9 10 11 12 13 14
    15 16 17 18 19 20 21
    22 23 24 25 26 27 28
    29 30 31     

    Hus 2015 VOJSKO.net - �eskoslovensk� i sv�tov� zbran� a vojensk� technika Husit� - Kto� js� bo�� bojovn�ci via historia Putov�n� Hrocha